K trénovania psov ju doviedla mama, začínala s vodiacimi psami a v roku 2012 sa odhodlala viesť svoje prvé tréningy. Viki Obetková psíkov nielen trénuje, ale ako jedna z mála sa na Slovensku venuje netradičnému dogdancingu, s ktorým sa zoznámila jednoducho cez videá. Úspešnému výcviku podľa nej predchádza jasná komunikácia, tolerancia aj správne načasovanie a dôležité je tiež skrotiť vlastné ego a nájsť sebakontrolu.
V rozhovore pre istream.sk nám vysvetlila aj to,
- ako vek psa súvisí s trénovaním,
- akú úlohu hrá na tréningoch hlad,
- čo sa skrýva za slávnym trikom zo Psej duše.
Ako ste sa dostali k trénovaniu psov? Čo bolo pre vás inšpiráciou?
Najväčšou inšpiráciou pre mňa bola a je moja mamka. Kedysi cvičila vodiacich psov a nalepilo sa to aj na mňa. Časom som sa ale odklonila od tréningu bežnej poslušnosti. K tomu ma zas doviedlo video, kde jedna pani tancovala so zlatým retrieverom. Odvtedy som vedela, že to je to, čomu sa chcem venovať.
S akými cieľmi ste do toho išli?
S tými najväčšími. Pokiaľ niečo nerobím poriadne, nemusím to robiť vôbec. Úplne prvotný cieľ bol prežiť s mojím psíkom to, čo som prežila pri prvom pozeraní toho videa. Do takého stavu som sa ale ešte nedostala, takže stále pokračujem.
Aké najčastejšie chyby robia Slováci počas výcviku svojho psa?
Najčastejšiu chybu vidím vo veľkom porovnávaní sa a v tom, že nedoprajú jeden druhému. To radikálne ovplyvňuje výcvik ich psa, pretože doň vstupujú s nesprávnym nastavením a zámerom.
Ako by sme sa mali pripraviť na tréning so psom?
Nemám žiaden návod na to, ako sa pripraviť. Každý človek to zistí až po tréningu. Určite ale netreba zabudnúť na vášeň a ego nechať ideálne doma. Sama stále pracujem na skrotení môjho vlastného ega. Inak všetko materiálne tréner poskytne priamo na tréningu. Pri každom tréningu je tiež dôležité, aby človek, ktorý komunikuje so psom, bol prítomný, vnímavý a pohotový. Nevyhnutné je, aby toleroval nielen svoje, ale aj psie schopnosti a vždy ukončil tréning včas.
Na čom si vy ako trénerka dávate najviac záležať?
Na tom, aby moji žiaci chápali, že sa nemajú kam ponáhľať. Každý má svoje vlastné tempo a bez pevných základov nie je na čom stavať.
Hovorí sa, že starého psa nové kúsky nenaučíš. Aká je realita?
Na veku psa vôbec nezáleží. Psy sa učia v jednom kuse a to, že do toho cielene nezasahujeme, neznamená, že sa neučia nové veci. Skôr záleží na tom, či nás pes vo svojom živote potrebuje. Ak je dlhé roky na záhrade alebo vo výbehu a nepotrebuje s nami interagovať, nemá tak dôvod s nami spolupracovať a tak môžeme nadobudnúť pocit, že ho nedokážeme nič nové naučiť. V skutočnosti sa ale psy odmeňujú prostredím, nad ktorým nemáme kontrolu. Podstatou v tomto prípade je, že nebol vybudovaný komunikačný systém a zo psa sa tak stáva samorast. Aj moje psíky by zdivočeli, keby ich nechám 2-3 dni bez dozoru na záhrade. Zistili by, že k mnohým aktivitám ma nepotrebujú a to my ľudia nazývame, že pes neposlúcha. Veľa ľudí to vzdá skôr než ich psy urobia skutočné zmeny. Zistia, že nastanú situácie, kedy aj vo vlastnej záhrade potrebujú vôdzku, že prejsť cez ulicu môže byť aj hodinová záležitosť a takisto, že aj oni sami sa musia naučiť ovládať sa a kontrolovať v povelovej technike, emóciách, načasovaní či pohybe.
Od čoho závisí miera spolupráce dospelých psov?
Spolupráca s dospelými psami závisí najmä od toho, čo sa dialo do momentu, kedy som sa rozhodla, že ich chcem niečo naučiť. Či a ako dovtedy komunikovali s človekom, ako dlho sa odmeňovali prostredím bez zákroku človeka, ako silná je história takto upevňovaných správaní a tiež ako veľmi som odhodlaná pracovať na sebe a na vzťahu s mojím psom.
Ako správne pristupovať k používaniu maškŕt počas výcviku?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
