Patríme k spoločnostiam, kde je jedna z najvyšších mier nedôvery v kohokoľvek aj v čokoľvek. Nedôvera voči vláde – obrovská.
Parlamentu – obrovská. Jediná k polovici populácie sa blížiacej dôvere je polícia, ktorej dôveryhodnosť stúpla počas vlád pána Matoviča a Hegera, ale opäť znovu klesá. Napokon 20 vyšetrovatelia boli prepustení. Nie je dôvod si myslieť, že bude stúpať dôveryhodnosť takto meniacej sa inštitúcie.
Keď máte slabé inštitúcie, na ktoré sa nemôžete spoľahnúť, keď im nedôverujete, čo vravia, keď pri pandémii sám premiér spochybnil všetky postupy vedy, ktoré mu boli ponúkané. Mala som tú česť byť súčasťou dobrovoľníckej pomoci cez Veda Pomáha, kde sme sa spojili prírodní vedci, lekári, infektológovia so sociológmi, vypracovali sme aj návrh pomoci nízkopríjmovým, aby ich to tak nezasialo. Bolo to zhodené zo stola. Dokonca útokmi na vedátorov.
Keď spochybníte vedu, prečo by potom nejaký občan mal čomukoľvek, čo ŠÚKL alebo iná inštitúcia odporučia, dôverovať? Vyvolávanie nedôvery je politickou hrou a intrigou, ktorá je nesmierne nebezpečná.
Mohol to Robert Fico zastaviť, keby mal iný prvý prejav po atentáte?
Neviem, do akej miery, či nepreceňujeme ten prejav sám o sebe. Tu som si nie celkom istá. V každom prípade jeho prvé slova boli dôležité. O tom nepochybujme. Je to premiér.
No ale boli to tie isté slová ako pred atentátom. Nič sa nezmenilo, čiže línia pokračuje. Neznamená to však, že sa nemáme pokúšať sa trochu počlovečiť. Spoločnosť riadia tak zákony a ich inštitúcie, ktoré za to zodpovedajú, ako aj normy.
To sú také tie nepísané pravidlá hry. Nepísané pravidlá správania sa. Máte nepísané pravidlá, ako sa správajú fanúšikovia na futbale, a nepísané pravidlá, ako sa správajú na tenise, ako sa správajú v kostole, ako sa správajú v krčme a mali by sme dodržiavať nepísané pravidlá, ako sa správať vo verejnom priestore.
Prednedávnom boli európske voľby. Prvýkrát zvíťazila strana PS. Po tom atentáte sa ale očakávalo, že zvíťazí práve Smer-SD, ktorý mal aj tak dobrý výsledok.
Keď sa však teraz pozrieme na celú Európu, vidíme šok v Nemecku či vo Francúzsku. Do akej doby teraz ideme?
Nie teraz. Jednoducho sa mení inštitucionálne zázemie demokracie viac na autoritárstvo. Je to globálny trend.
Podľa všetkých zistení kvalita demokracie v súčasnosti dosahuje jej úroveň z roku 1986. Čiže ona sa nezlepšuje ani náhodou. Zlyháva v mnohých momentoch a okamihoch. Nezabúdajme, že len 13 % svetovej populácie žije v demokratických krajinách, že väčšina žije v autokraciách a v iných typoch režimov. Že len 6,4 % svetovej populácie zažíva plnohodnotnú demokraciu.
V súčasnosti zažívame tvrdý nástup populizmu, ktorý dosahuje už úroveň vyše 27 % podpory v členských krajinách Európskej únie. Nástup ľavicových a pravicových populistických strán tak nie je len v týchto voľbách, ale je postupný a dlhodobý. A čím viac zlyhávajú vlády, ktoré sú pri moci, tým otvorenejší je občan akékoľvek podobe istoty v tomto súkolí neistôt.
Dominantnými sa musia stať pre populistov témy, ktoré rozdeľujú, a všimnite si, že to boli témy eurovolieb, migrácia, samozrejme, vojna na Ukrajine a takzvaný Green Deal – zelená politika, ktorá ohrozuje životnú úroveň a ekonomiku. A tieto témy aj rozhodli. Rozhodli v rámci členských krajín EÚ. Nemám klapky na očiach, zažila som príliš dôverne a zvnútra, ako inštitúcie Európskej únie fungujú.
Trvám na vete, že je preregulovaná, že prijíma často veci, ktoré neposúvajú spoločnosti vpred. Zároveň ale na veľké témy a výzvy nedokážeme v globálnom svete odpovedať samostatne. Používala som takéto prirovnanie aj počas finančnej krízy, že to je akoby akváriová rybička išla bojovať s finančným žralokom.
Keď nemáte inú voľbu, tak musíte uskutočniť tú, ktorú máte. K celkovým tým trendom treba povedať, že na konci dňa ten stred v rámci EÚ zostáva zachovaný, ale faktom je, že sa posilnili extrémne pravicové subjekty.
Je otázne, kam sa zaradia teraz také subjekty, ako je Smer, lebo socialisti im pozastavili členstvo. Otázne je, kam sa zaradí Hlas, Republika je asi zrejmá a zjavná, ale považujem za prekvapujúce vyhlásenia a stotožnenia sa výsledku volieb v prospech Smeru s počítaním s mandátmi od Republiky, čo je naozaj extrémne národne konzervatívna politická strana, ak som diplomatická pri jej hodnotení.
Smer ako keby sa zriekal svojej rétorickej nálepky, že je sociálna demokracia, ktorú si udržiaval len a len vďaka sociálnym balíčkom, lebo naozaj dávno neriešil štandardné sociálno-demokratické témy.
