Áno, ale vidíme, čo sa deje, keď politici vnášajú do spoločnosti slogan: všetci kradnú, všetci klamú.
Absurdné je, keď použijete jemnú logiku, pretože ten politik, ktorý toto povie, hovorí aj o sebe, že? Čiže aj on klame.
Čokoľvek im vyletí z úst. Označiť však kohokoľvek za vraha je cez všetky čiary. Postaviť, či už rakvu pred dom Matoviča, alebo šibenicu pred reprezentantom Smeru. Alebo posielať nábojnice ústavným činiteľom. Alebo mne zavesiť obesenca na úrad vlády. Je to absolútne cez čiaru. A pokiaľ sa toto stane normalitou v spoločnosti, tak ja sa pýtam, čo za život to chceme žiť? Ja si vážne kladiem túto otázku.
Čo je to za život, v ktorom každú chvíľu len niekoho nenávidím? Čo je to za život, v ktorom chrlím oheň a lávu a vulgarizmy jeden za druhým? Akú radosť mi to prináša? Apropo, čo je to za kresťanstvo?
Táto nenávisť je v nás hlboko zakorenená, je tu veľmi dlho. Prečo práve Robert Fico sa stal prvýkrát obeťou útoku ako predseda vlády, ako ústavný činiteľ? Prečo práve na neho sa niekto rozhodol vystreliť?
Na túto otázku nemám odpoveď. Ale v každom prípade, vyhrážanie sa takýmto útokom zažívali a zažívali sme viacerí ústavní činitelia. Boli urobené oveľa tvrdšie obranné záchranné mechanizmy. To je tiež pravdou. Platí však, že nenávisť plodí len väčšiu nenávisť.
Pri všetkej ľútosti a odsúdenia tohto činu, čo som urobila hneď v prvý deň. A nemusím sa opakovať, lebo je to skutočne neakceptovateľné, je to príšerne, čo sa stalo. Ľudsky mi je to nesmierne ľúto. A mrzí ma to. Ale faktom je, že pán premiér je autorom takých nenávistných prejavov, ktoré mne v živote z úst nevyšli. Nikdy. Ani v náznaku.
Mohla by som tu citovať ako od útokov na pani prezidentku cez na moju osobu. On má útočný štýl politiky, má politiku, v ktorej naozaj chrlí lávu a nenávisť. A pravdou je, že to vyvoláva rovnako silnú protireakciu.
Ťažko je si predstaviť, že človeka, bez ohľadu na to, či je to politik alebo bežný človek, ktorý vám nadáva a nadáva vám do potkanov a neviem do čoho všetkého, budete mať rád. To vážne nejde. To, čo viete dokázať, je, že sa budete ovládať. A stojí to teda riadnu dávku energie.
Pravda ale je, že síce Robert Fico bol prvý politik, ktorý bol postrelený, ale napríklad na Eduarda Hegera chcel vrah zo Zámockej útočiť primárne. A Eduard Heger teda nepoužíval násilnú rétoriku.
Ja nedokážem analyzovať ani psychologicky, ani inak príčiny celkového atentátu. Švédi sa s tým vyrovnávajú 30 rokov. Je to v švédskej spoločnosti trauma dodnes. Olof Palme to neprežil. Dokonca až po vyše 20 rokoch sa im podarilo možno nájsť vraha. Nie sú si tým však istí. Ale 30 rokov to traumatizuje spoločnosť.
Útok bol aj na pána Schäubleho v Nemecku, ktorému to zasiahlo miechu a skončil na vozíku. On bol vtedy ministrom vnútra, neskôr ministrom financií.
Atentát by sme museli začať traumatizujúcim útokom na Kennedyho a podobne. Viete, otázka, ako je možné, že to v spoločnosti dospeje až k takémuto činu, je, že pokiaľ nenastane pokánie, tak to štvanie ľudí jeden proti druhému, prilievanie oleja do ohňa, môže u niektorých ľudí viesť k takýmto skratovým reakciám. Čo viedlo študentov na streche gymnázia štvať toho mladého človeka, aby skočil zo strechy. Veď to je strašné. Pýtajme sa, kto všetko plodí túto mieru šikany, túto mieru nenávisti.
Používame všetky nástroje na to, aby sme toto zastavili. Ministri školstva by vedeli rozprávať, ako si nevedia poradiť so šikanou na školách. Všade noví psychológovia, asistenti, aby zabránili najhoršiemu.
Čo viedlo k strelcovi, ktorý strieľal do študentov v Prahe? To sú šialené činy. Nie každého viete zastaviť. Ale ten prvý krok, obávam sa, je, aby spoločnosť prijala normu, že existuje hranica, ktorou môžem dať najavo nesúhlas a že ju nesmieme prekračovať.
Dohodnime sa na jedinej jednej veci. Stačila by nám jedna vec, ktorá nás môže spájať. Dohodnime sa na pravidlách vzájomného správania sa.
Nemáme tu však obraz alebo autoritu, ktorá by nám išla príkladom. Ani po vražde Jána Kuciaka či streľbe na premiéra sme sa nezastavili. Práve naopak, je to ešte horšie. Stále tu cirkuluje tá nenávisť, spochybňovanie. Je vôbec niečo, čo nás dokáže v tomto zastaviť?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
