Prečo ľudia uverili tejto verzii, prečo to bola pre nich väčšia hrozba? Prečo sa stále rozhodujeme srdcom a emóciami?
Pretože máme politiku, ktorá sa transformovala na politiku emócií. Už dávno, minimálne štvrťstoročie, neprevažuje politika argumentov a racionality. Dávno v rozhodovacom procese nástupom nových technológií nefunguje rozhodovací proces na princípe teórie, hier a zváženia plusov a mínusov.
Model rozhodovania sa zásadne zmenil. A má také tri súčasti. Rozhodovací proces – vyberám si fakty na základe vlastnej sociálnej skúsenosti, vlastnej empirickej skúsenosti a až do takej hranice, že keďže som nevidel, ako vyzerá zemeguľa, tak neverím, že je to guľa. A z toho si na záver vytváram emóciu. Na konci dňa sa už rozhodujem podľa danej emócie. Emócia predurčuje potom všetky ďalšie moje rozhodovania sa a správanie.
K tomu sa zaraďujem danou emóciou do svojej bubliny, ktorá zdieľa rovnakú emóciu. Pretože základnou témou sa v tomto storočí stála téma identity. Do popredia sa dostávajú otázky suverenity, národnej identity.
Len v rámci identity si musíme uvedomiť, že má tri spojené nádoby. Moja osobná identita – Kto som? Čo si o sebe myslím? Aký je váš zmysel života? Prečo robíte toto, čo robíte? Komu to má priniesť úžitok? Máte zadefinovanú skupinu, ktorú chcete oslovovať? Viete, pre koho to robíte? Otázky zásadné zmyslu života. K tomu je sociálna identita, ktorú si ani veľmi nevolíte, lebo sa narodíte do nejakej rodiny. Neviete to ovplyvniť jednoducho.
Často je to ťažký vnútorný boj, ktorý sa kompenzuje treťou novodobou kolektívnou identitou, najmä cez sociálne siete. Tam sa zaradím, tam sa cítim dobre, tam sa cítim medzi svojimi, tam sa cítim, že mi rozumejú, tam sa cítim silnejší, sebavedomejší a vraciam sa oblúkom k svojmu vlastnému ja a necítim sa osamelý. A práve sociálne siete sú hlavný zdroj rozhodovania sa.
My tu rozprávame v nejakom médiu, ale keď sa pozriete na akékoľvek výskumy sledovanosti médií od Reuters Institute počnúc až po naše výskumy Mediabord a podobne, tak ten vplyv a sledovanosť tzv. regulovaných alebo tradičných médií je minimálny. Normálny politik by mohol mávnuť rukou.
To aj urobili, videli sme. Ale neuškodilo im to, lebo vedia, že si to môžu dovoliť.
Vybrali si 4-5 médií, pričom mediálna scéna je širokospektrálna. Nevybrali si žiadne konzervatívne médium z celého spektra. Nevybrali si žiadne médium z neregulovaného sveta platforiem. Nevybrali si žiadne médium, ktoré je provládne. Je ich celá plejáda.
Ja za to však nekritizujem. Je to prirodzené. Tak ako sú rôznorodé názory a postoj v spoločnosti, aj tie médiá zastávajú rozdielne hodnoty. To, čo považujem za totálny podvod, je tváriť sa, že som hodnotovo neutrálny. Lebo väčšiu lož nepoznám.
Každý z nás má nejaké hodnoty. Každý z nás má nejaký názor. A kamuflovať, že ho nemám, je jedna odporná lož na príjemcoch informácií. Férové je otvorene povedať, toto je moje hodnotové zázemie. Z takýchto princípov hodnotím spoločnosť. Predsa moje hodnotové zázemie je každému známe. A ja dopredu hovorím, že všetko moje hodnotenie je z tohto hodnotového zázemia.
Ako vnímate to, že každý piaty Slovák nie je presvedčený o tom, že Zem je guľatá?
Neviem, aká tam je recesia, lebo hlúposť tohto typu nestojí za komentár.
Viete, ja sparafrázujem pani prezidentku, ktorá na to zareagovala najšarmantnejšie, ako si viem predstaviť. Povedala, že ona nepochybuje, že autor tohto výroku má v hlave mozog napriek tomu, že ho nikdy nevidela.
Mysleli to ľudia úprimne alebo to povedali len preto, aby niekoho nahnevali?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
