Prečo opozícia používala rétoriku, že Smer nemôže mať všetko, keď len pred pár mesiacmi zvíťazili v parlamentných voľbách? Bolo to správne spochybňovať v podstate rozhodnutie voličov, že len pred pár mesiacmi ste si zvolili túto stranu a teraz by ste si nemali zvoliť kandidáta na prezidenta, ktorá ho podporuje? Tak trochu si to protirečilo.
Vôbec si to neprotirečí. Musíme pomenovať podstatu toho príbehu volieb. Ústavná demokracia je založená na väčšine v parlamente, ktorá nemusí a obvykle nezodpovedá ani väčšine elektorátu, ani väčšine v spoločnosti. Je to princíp väčšiny v parlamente. Znamená toľko, že vyhráva najväčšia menšina elektorátu. To je princíp ústavnej demokracie.
Nemáme volebnú demokraciu. Máme ústavnú a v nej potom, aby to fungovalo, aby väčšina v parlamente nemohla koncentrovať moc, ktorú od väčšiny ani elektorátu nedostala, tak musia byť záchranné kontrolné mechanizmy. Systém bŕzd a protiváh.
Musí fungovať deľba moci. Musia fungovať nezávislé kontrolné inštitúcie. Musia fungovať nezávisle médiá na kontrolu moci. Ak to nefunguje, tak transformujete ústavnú demokraciu na takzvanú populistickú alebo volebnú s prvkami autokracie.
Bolo to niečo, čo im prehralo prezidentské voľby?
Nemyslím si, že toto je to, čo im prehralo prezidentské voľby. Treba podotknúť s rukou na srdci, že všetky stredopravicové vlády skončili predčasne. Všetky. Druhá Dzurindova vláda – predčasne. Naša vláda – predčasne. Matovičova – predčasne. Hegerova katastrofou. Všetky predčasne. Nevieme presvedčiť voličov. Je to obrovské sklamanie, že nie sme schopní stabilnej vlády napriek tomu, že máme na istý moment v rukách najväčšiu menšinu.
Keď si toto uvedomíte, viete, že musíte oslovovať aj tých ďalších občanov. Inak je legitimita veľmi slabá. A máte ohrozenie pri každom rozhodnutí, že stratíte tú krehkú väčšinu v parlamente. Musíte začať pristupovať k rôznym kompromisom a k dohovorom, ktoré ani nemáte v programovom vyhlásení vlády.
Tam si začnete klásť otázku, kde je tá hranica, že už za toto nemôžem ísť. A princíp rozdelenia, deľby moci a rozdeliť ho medzi rôzne politické subjekty je súčasťou princípov liberálnej demokracie. Lebo tým bránite koncentrácii moci.
Toto bola úvaha v pozadí. Keď mám najvyššieho ústavného činiteľa v podobe predsedu NR SR, ďalšieho najvyššieho v podobe premiéra, tak jeden z ústavných najvyšších činiteľov by bol vhodný ako kontrola moci. Aby nebol z rovnakého politického tábora z tej najväčšej menšiny, ktorá je pri moci.
Druhý faktor je reálne rozdelenie síl v spoločnosti. Ukazuje sa, že ten antisystémový alebo antiliberálny prúd, ktorý je proti ústavnej demokracii a je viac za tú populistickú volebnú demokraciu, je naozaj silnejší ako tá druhá strana. Má viac zástancov, viac protagonistov, má oveľa širšie zastúpenie na sociálnych sieťach. A keď si len porovnáte výsledky pána Pellegriniho na sociálnych sieťach a Ivana Korčoka, tak tam utrpel porážku na celej čiare už len z hľadiska zásahu, ktorý mal Pellegrini na sociálnych sieťach.
Aj jeden, aj druhý tábor v podstate kampaňovali so strachom alebo šírením strachu. Opozícia tvrdila, že Smer nemôže mať všetko, druhá strana strašila vojnou.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
