Kristína Čierna Brázdilová verejne otvára tému zero-waste filozofie v rámci každodenného života a na svojom Instagrame prináša jednoduché a lacné triky, ako možno existovať bez zbytočných obalov a odpadu. Niektoré nápady vás dokonca nebudú stáť nič, ale práve naopak, ešte aj ušetríte. Zero-waste však nie je žiadnou novinkou, ale skôr návratom k životu našich starých a prastarých rodičov. Dnes by sme sa mali zamýšľať hlavne nad tzv. „eko“ trendami a dokonca aj mnohé zelené riešenia, ktoré sú aktuálne prínosom, môžu byť problémom pre budúce generácie.
Čo vás priviedlo k životu v súlade so zero-waste?
Viac-menej som tak bola vychovávaná už mojimi rodičmi, len som to trochu rozšírila. Samozrejme, keď som si uvedomila, kde končí veľká časť odpadu, nechcela som k tomu prispievať aj ja.
Ako spomínate na svoje začiatky?
Zmena môjho života bola postupná. Vôbec sa tak nestalo zo dňa na deň, ale každej jednej drobnosti, ktorú som vo svojom živote zmenila, som sa veľmi tešila, najmä keď som videla podporu môjho okolia.
Ako zero-waste zmenil vaše mesačné výdavky? Možno zero-waste označiť za lacnejší životný štýl než ten tradičný?
Určite ho možno označiť za šetrnejší, nielen čo sa týka ekologickej, ale aj ekonomickej stránky. Samozrejme, len v prípade, ak nepodľahneme estetickým trendom a nechceme meniť veci, ktoré už doma máme, za krajšie a viac pripomínajúce “eko”.
Ako vyzerá váš bežný nákup potravín či drogérie? Kde nakupujete?
Môj bežný nákup nie je nijako zvláštny. Niečo nakupujem v bezobalovom obchode, niečo “vo veľkom” (u mňa je to napríklad múka, keďže som fanatická pekárka), ovocie a zeleninu máme väčšinou od rodičov zo záhrady (čiže 100 % bio) alebo z trhu. Veľa vecí si vyrábam doma zo základných surovín, takže polotovary sa u nás doma objavujú pomerne zriedkavo. Kozmetiku kupujem lokálnu, buď v bezobalovom obchode, alebo ju objednávam online.
Aké obaly na nákup preferujete?
Nakupujem v tom, čo mám, čiže látkové vrecká, papierové vrecká, klasické zaváraninové poháre, plastové nádobky, jednoducho čokoľvek, čo nájdem a v čom dokážem nákup odniesť (aj vzhľadom na váhu).
Čo sa týka supermarketov, tak v nich primárne nakupujem v papierových alebo sklenených obaloch a to, čo sa dá, tak aj bez obalu, napríklad ovocie a zeleninu. Nakupujem však aj v plastových obaloch, a to v prípade, ak ide o lokálny výrobok, keďže je to rozumnejšia voľba než kupovať potraviny, ktoré sú síce zabalené v papieri, ale precestovali celý svet. Za mňa je ale najdokonalejším obalom opätovne použiteľný sklenený pohár.
Ako dnes vyzerá mesačná bilancia odpadu vo vašej domácnosti?
Musím povedať, že u nás doma nie sme 100 % zero-waste, pretože v dnešnom svete to ani nie je možné. Snažím sa robiť čo sa dá, no nie vždy je to také jednoduché. Oproti minulosti sme ale pomerne výrazne zredukovali množstvo odpadu. To nám aspoň odľahčilo vynášanie odpadkov, čo je konkrétne pri komunálnom odpade len raz za čas.
Aký vplyv má skladovanie potravín na produkciu odpadu?
Potravinový odpad je obrovská téma a ľudia si veľakrát neuvedomujú, že ide o veľký problém. Správnym skladovaním vieme zásadne predĺžiť konzumovateľnosť mnohých potravín súčasne so zachovaním ich kvality. Chybou je ale aj to, že mnohí nevedia, že je rozdiel medzi „minimálnou dobou spotreby“ a „spotrebujte do“. Tiež nie je dôležité len skladovanie, ale aj ďalšie spracovanie potravín. Vždy by sme mali využiť to, čo už máme doma a nakupovať až vtedy, keď budeme naozaj niečo potrebovať.
Ako hodnotíte napríklad také voskové vrecúška na potraviny?
Voskové vrecká sú geniálnou alternatívou plastových aj mikroténových vrecúšok, dajú sa ľahko umyť a potom opakovane používať. Môžeme v nich skladovať prakticky čokoľvek okrem mäsa – odrezky zeleniny a ovocia, oriešky, sladkosti, desiatu, mydlo, zubnú kefku. Ja do nich najčastejšie balím chlieb a pečivo, ktoré potom tak rýchlo neobschnú.
Aký zero-waste recept by sme mali určite vyskúšať?
Ak ste to napríklad prehnali s paradajkami, alebo sú už v horšom stave, nemusíte ich vyhadzovať, ale môžete z nich pripraviť paradajkovú polievku.
Ingrediencie:
- paradajky v takom množstve, aké potrebujete spotrebovať,
- cibuľa,
- cesnak,
- soľ,
- škorica,
- klinčeky,
- údená paprika alebo iné korenie,
- olivový olej,
- parmezán, bazalka (voliteľné podľa toho, čo máte doma).
Postup:
Rúru predhrejeme na 230 °C, paradajky pokrájame na štvrtiny a reznou časťou nahor ich poukladáme na plech. Pridáme k nim ostatné ingrediencie a dochutíme soľou, korením a olivovým olejom. Pečieme 30 – 40 minút, kým paradajky nezmäknú a potom ich v hrnci zalejeme zeleninovým vývarom a pomocou ponorného mixéra rozmixujeme až na krémovú konzistenciu a na koniec môžeme dozdobiť napríklad parmezánom.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí chcú viesť svoje deti k udržateľnejšiemu spôsobu života?
Poradila by som im, aby svojim deťom ukázali túto cestu a boli im príkladom. Deti sa často učia aj podľa toho, čo vidia vo svojom okolí alebo aj doma. Nezamýšľajú sa totiž nad tým, prečo mama robí niečo takto a niečo inak. To, čo vidia okolo seba, si potom vezmú do života ako fakty a životný štýl.
Ako sa darí podporovať myšlienky zero-waste na Slovensku? Čo by sa malo zlepšiť a s čím, naopak, sympatizujete?
Aj keď to možno bude znieť vcelku prekvapivo, mám pocit, že na Slovensku žije takýmto životným štýlom viac ľudí ako v iných krajinách, len sa to tak pekne nenazýva. Naši starí a najmä prastarí rodičia tak žili jednoznačne. Možno by sme si od nich mali zobrať príklad. Páči sa mi napríklad, ako sme sa zlepšili v recyklácii odpadu a tiež, ako sme spopularizovali našu lokálnu výrobu.
Z ktorých krajín a riešení by si Slovensko mohlo brať príklad?
Podľa toho, čo som vo svete sama videla, tak asi najekologickejšie by som zhodnotila Dánsko. Je nutné ale povedať, že to, čo dnes vyzerá byť ako skvelé “zelené” riešenie, sa môže v budúcnosti ukázať ako nový problém. Napríklad už teraz vieme, že veľmi náročné bude odstraňovanie odpadu z opotrebovaných solárnych panelov.
