Vláda predstavila návrh opatrení, ktorými chce do štátneho rozpočtu naliať takmer 3 miliardy eur. Zaplatíme to všetci a draho. V relácii Sadnite si, prosím podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič porozprával o opatreniach a ich dôsledkoch na bežných ľudí.
Vláda od nástupu hovorila o sume 1,5 miliardy eur. Opatrenia, ktoré teraz predstavila, by mali priniesť do štátneho rozpočtu až 2,7 miliardy eur s tým, že 1 miliarda sa použije na ďalšie výdavky. Čiže, nepôjde to na ozdravenie, ale už to budú ďalšie investície. Vyplýva z toho logická otázka, či nejdeme šetriť až príliš tvrdo?
V prvom rade z tohto vyplýva iná logická otázka. Ako môže vláda v čase, keď ideme šetriť a má sa na tom z 95 percent podieľať občan a firma, a keď firma, tak znova občan vo finále, prečo majú rásť výdavky o 1 miliardu?
Úplne jednoducho sa na to pozrieme cez domáce financie. Ak som doma v ťažkostiach, že mám viac výdavkov ako príjmov, prvé, čo musí každá rodina urobiť, je prestať zvyšovať výdavky. To, že chce vláda, aby sa ľudia zložili na 2,7 miliardy a zároveň chce zvýšiť výdavky o ďalšiu miliardu, lebo to tak vychádza, je absolútne nezodpovedné.
V prvom rade mala vláda povedať, že nebudú rásť výdavky. Vláda ale nevie šetriť ani na sebe šetriť. Aj v týchto opatreniach, ktoré boli prijaté, je jediné viditeľné šetrenie na zamestnancoch štátu, čo je nejakých 124 miliónov eur (maximálne 5 percent toho balíka).
Čiže 1 miliarda je navyše?
Vláda plánuje vybrať navyše 2,7 miliardy, z čoho chce 1,6 až 1,7 miliardy akoby šetriť, ale tá ďalšia je na iné výdavky. V prvom rade nemali rásť výdavky, to mala vláda zabezpečiť, a potom by na potrebnú konsolidáciu stačilo 1,6 miliardy. Ľudia by sa tak museli výrazne menej zložiť.
Bavíme sa o konsolidačnom balíčku, ale vláda neukázala žiadne východiská štátneho rozpočtu – koľko plánuje celkovo príjmov, koľko plánuje celkovo výdavkov. To je úplne absurdná debata, do ktorej vláda nevložila základné parametre, aspoň tie dve čísla, čo sa nazýva východiská rozpočtu.
Suma 1,6 miliardy eur trochu zníži deficit oproti tomuto roku, ale neozdraví verejné financie. Nie sú žiadne opatrenia, ktoré by pomohli ekonomike byť konkurenčne schopnejšou. Pomohli narovnať nejaké skrivenia systému. Je to balíček, ktorý je toxickým kokteilom pre firmy, zabije konkurencieschopnosť, zabrzdí ekonomiku a výrazne zdraží život ľuďom.
Dôvod, pre ktorý musíme masívne šetriť a zdaňovať ľudí, vláda argumentuje tým, že je to výsledok hospodárenia vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Vieme, že bola pandémia, ale prijali sa rôzne opatrenia – očkovacia lotéria, celoplošné testovanie, ktoré štát stálo 780 miliónov eur, či bankový odvod. Je na mieste, keď aj SaS, ktorá bola súčasťou tej vlády, teraz kritizuje, keď treba prijať tvrdé opatrenia?
Táto vláda je pri moci rok a kritizuje predchádzajúcu. Zvykne sa to tak robiť. V prvom rade, prečo musíme konsolidovať, je, že tohtoročný deficit bude minimálne 8,5 miliardy eur za jeden jediný rok. Bude to možno 6 až 6,2 percenta hrubého domáceho produktu. To sú neudržateľné čísla, ktoré útočia na dôveryhodnosť Slovenska ako partnera, ktorý je schopný splácať svoje záväzky, dlhy.
Kto za to môže? V prvom rade za to môže aktuálna vláda, ktorá je pri moci.
Za jeden rok ale nedostali krajinu do takého dlhu.
To chcem povedať, že každá jedna vláda od vzniku Slovenska priložila to svoje dlhové polienko. Žiadna vláda nevedela fungovať aspoň vyrovnane. Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet a každá vláda prispela svojím dielom k tomu, že sme výrazne zadlžení. Áno, aj tá predchádzajúca.
Takže nemáte pocit, že za Igora Matoviča sa míňalo viac? Na možno nezmyselnejšie a neadresnejšie riešenia?
Určite k tomu výrazne prispela aj predchádzajúca vláda Igora Matoviča. Áno, boli sme toho súčasťou. Pamätám si ale, že som kritizoval tie výdavky. My sme nakoniec kvôli rozpočtovej nezodpovednosti z tej vlády odišli.
Treba tiež povedať, že to boli zlé časy. Bola energetická kríza, vojna na Ukrajine, covidová kríza. Najlepšie je porovnať s inými krajinami, ako sa vtedy hospodárilo. Vtedajšie deficity na Slovensku sa nijak nevymykali deficitom v Česku, v Nemecku. Jednoducho v krízach má štát pomáhať. Bolo tam veľa dlhov, ale úlohou štátu v krízach je pomáhať.
Vtedy som tiež kritizoval, že mnohé z výdavkov boli vynaložené neefektívne. Minuté peniaze mali byť vynaložené ďaleko efektívnejšie a mali pomôcť ekonomike. Proste boli tiež prejedené. To sú základné výhrady. Takže áno, aj predchádzajúca vláda prispela k deficitu, ale prispeli k tomu aj vlády Roberta Fica. Z posledných 18 rokov 13 rokov vládli vlády Roberta Fica, čo je asi 72 percent.
Dobré časy, ktoré boli medzi rokmi 2014-15 až 2019, malo 17 krajín EÚ rozpočtové prebytky. Reálne znižovali svoje dlhy aj v absolútnych číslach. Slovensko nie. Slovensko aj v týchto dobrých rokoch bolo deficitné a vlády Smeru tiež vyrábali deficit.
Kto je za to zodpovedný, by som zhrnul v dvoch bodoch. Zodpovedná je každá jedna vláda od vzniku Slovenska. Každá jedna vyrábala dlhy a aktuálne je zodpovedná súčasná vláda, pretože síce kritizovali veľa opatrení predchádzajúcej vlády, ale otázka je, koľko ich zrušili. Ani jedno.
Na druhý deň vládnutia mali zrušiť zákony z tej legislatívnej smršte, ktoré mohli byť dobré, ale Slovensko na ne nemá peniaze. Mali ich zrušiť, mali povedať, že môže za ne predchádzajúca vláda a dnes by táto vláda nemusela chcieť po ľuďoch ťažké miliardy, lebo treba konsolidovať. Mohli zrušiť tie zákony, na ktoré ľudia neboli zvyknutí, lebo šlo o nové zákony, ktoré rozdávali peniaze, ktoré Slovensko nemá.
Na peniaze si človek veľmi rýchlo zvykne.
Práve preto to mali urobiť hneď, ale nie po polroku rozprávať, že je zodpovedný niekto iný, pričom z tých zlých riešení alebo možno aj dobrých riešení, na ktoré nemáme, nenastalo ani jedno zrušenie.
Ak by aj ihneď po nástupe do funkcie zrušili opatrenia, za rok by sa asi neušetrilo tak, aby sme nemuseli šetriť. Zhodneme sa asi na tom, že každý, kto by bol teraz pri moci, by musel prijať nejaké tvrdé opatrenia.
Celková zhoda je na tom, že treba konsolidovať, dokonca aj 1,5 miliardy alebo 1,6 miliardy eur. Pri pohľade na slovenské financie nie je iná možnosť, než konsolidovať.
Kde sa strácajú peniaze za posledný rok? Za posledný rok, a to sú čísla NKÚ, sa sociálne výdavky, to znamená výdavky na dôchodky na Slovensku, zvýšili o 17 percent.
Ekonomika, keď nám bude rásť aj 3 percentá, tak bude veľa. Vláda si v tohtoročnom rozpočte naplánovala, že 1,6 miliardy použije na dofinancovanie sociálnej poisťovne za celý rok. Viete, kedy sa tie peniaze minuli? V prvom polroku. To znamená, na dofinancovanie sociálnej poisťovne pre tento rok bude treba 3 miliardy eur. Za toto môže už aktuálna vláda.
13. dôchodok v plnej výške je priznaný a nevyriešili problém s predčasnými dôchodkami. Po roku vládnutia má veľa masla na hlave už aj aktuálna vláda.
Niektoré opatrenia ľudí prekvapili aj preto, že vláda alebo jej predstavitelia dlhé roky predtým deklarovali absolútny opak. Odkedy je Robert Fico v politike, hovoril o tom, že DPH by nikdy nezvýšil a zopakoval to aj v apríli tohto roka. Tomáš Taraba, ktorého predstavili ako jedného z vyjednávačov tých opatrení, v roku 2021 povedal, že DPH je najzlodejskejšia daň, akú štát môže od ľudí vyberať, a v konečnom dôsledku to povedie aj k poklesu výkonu ekonomiky. Prečo ten zvrat?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
