Áno, niekedy sme možno až veľmi úprimní. Ja napríklad milujem jednu americkú značku kvalitných pracovných stoličiek. Keď ľudia prichádzajú pre stoličky od tejto značky, tak tam je portfólio výberu. Stoličky sú za vyše tisíc eur.
Príde človek, že si chce kúpiť konkrétny model od tejto značky, a keď vysloví presne ten model a pozriem na jeho postavu, tak vidím, že nie, tadiaľto cesta určite nevedie. Zábavné je vyhodnocovať, aký typ človeka to je a či ho viem dostať tam, kde sa bude cítiť najlepšie a kde si tú stoličku naozaj užije. Väčšinou sa to darí, lebo ho posadím na stoličku, ktorú si on vysníval a myslí si, že je tá pravá pre neho. Potom vedľa neho postavím stoličku, kde som ja presvedčený, že je tá pre neho, lebo vidím, akú má výšku, boky, ruky, nohy. Potom sa mu snažím taktne naznačovať a teším sa na moment, keď povie, že mu táto stolička sedí lepšie.
Čiže sú aj otvorení klienti a robíte to zrejme jemne a citlivo, ale máte aj nejakú bizarnú požiadavku?
Zase poviem o tých stoličkách. Kolegovia sa viac venujú pracovným stolom, skriniam, kontajnerom a komplexnejšiemu zariadeniu kancelárie. Prišiel 25-ročný človek, ktorý si vybral konkrétnu stoličku. Zhodou okolností v tom mal jasno, krásne mu sedela a veľmi ho od začiatku zaujímalo, do akej maximálnej polohy sa na tej stoličke môže sklopiť. Da som mu l výklad o správnom sedení, lebo na tom si potrpíme, pretože darmo si človek kupuje stoličku za 1000, 1500, 2000 eur, keď na nej bude sedieť tak ako predtým, s prekríženými nohami a možno s vyloženými nohami na stole. Stolička potom nespĺňa svoju funkciu.
Začal som so svojím výkladom a on hovoril nie, on chce na stoličke byť v maximálnej polohe a ešte chce aj opierku na hlavu. Zase som sa mu snažil vysvetliť, že na oddych je predsa len lepšie kreslo, ale pri pracovnej stoličke by mal mať zhruba 90° uhly v kolenách, v bedrách, mal by mať správne zachytené lakte na opierkach a predlaktie zhruba rovnobežne so zemou. Sú tam isté prvky, ktoré naozaj pomôžu, keď človek vydrží pár hodín, že sa cíti menej unavene.
Pán si išiel to svoje a nakoniec mi povedal, že on strihá videá, pracuje s videoprodukciou a sedí takým spôsobom, že na stoličke skoro leží a inak sedieť nebude, a chce tú stoličku za 2 000 eur, a či ju môže zaplatiť v hotovosti alebo kartou. Tak som upustil od svojho výkladu, priložil som mu hlavu o opierku a išiel spokojne domov.
Tak s ním si nepohol. Zaumienil si, že on bude mať túto stoličku, ale nech to má každý, ako chce…
K bizarným požiadavkám – ľudia majú svoje zvyklosti, ktoré niekedy prekvapia. Chcú mať na neštandardnom mieste výrez, kabeláž pri stole. Vždy sa im snažíme vyhovieť, lebo vďaka tímu, ktorý máme, dokážeme rôzne veci na nábytku, ktorý príde z výroby, ešte upraviť, vymyslieť.
Ako je to s open space-om, teda otvoreným konceptom kancelárií? Bolo to veľmi v trende, neviem, či to tak stále je. A vôbec, kedy sa pre open space rozhodnúť a kedy práve nie?
Open space je skôr vecou šetrenia nákladov. Či už na začiatku staviteľa, developera, alebo neskôr firmy, ktorá si priestor prenajme. Samozrejme, trend je, nepekne povedané, natlačiť čo najviac ľudí na meter štvorcový.
Keď sa vrátim k tomu, čo sme sa pred chvíľou bavili, skutočne to ľudia vyhodnocujú. Keď sa uchádzajú o nové pracovné miesto, aj toto si všímajú – kde sedím, aký mám komfort na pracovisku, či sedím štýlom pol metra od ďalšieho človeka alebo mám trošku súkromia?
Na jednej strane môžeme povedať, že trend otvoreného priestoru môže mať niekedy svoje výhody, môžeme mať oddelenie vo firme, organizačnej štruktúre, ktoré spolu často komunikuje. V takomto prípade nevadí, že sedí šesť ľudí za takzvaným bench-stolom. To sú stoly, ktoré sú akoby spojené, majú spoločnú konštrukciu a dokážu sedieť traja-štyria ľudia.
Majú tak vytvorené spoločné pracovisko a môže to byť efektívne, zábavne, ak sú to ľudia, ktorí pracujú na tej istej veci, môžu spolu komunikovať počas práce, počas písania.
Ale sú iné typy pracovných miest, iný typ práce, kde ľudia potrebujú viac súkromia, kde potrebujú byť kreatívni, a potom to kompenzujú slúchadlami. Zaujímavým riešením v open space, ktoré dnes nabralo pomerne zaujímavé rozmery, sú takzvané akustické búdky. To je oddelený priestor, ktorý sa vyskladá a môže mať rôzne rozmery, dokonca aj takého, že z tejto akustickej búdky sa dá zariadiť zasadačka a za zasadačkovým stolom môže sedieť štyri, osem, dvanásť ľudí. Je to priestor, kde si človek, pokiaľ je to malá búdka, môže ísť sadnúť na chvíľu, zavolať si, vybaviť pracovný, súkromný hovor, môže si tam zobrať notebook a svojím spôsobom je oddelený od open space-u.
Na chvíľočku sa skryje pred všetkými, aby si vydýchol…
Áno. Búdky majú rôzne vybavenie, niektoré sú špičkové, majú klimatizačnú jednotku alebo obyčajné odvetrávanie, cirkuláciu vzduchu. Sú tam rôzne prípojky, elektrina, USB, má tam monitor, doslova komfort, že tam môže stráviť aj celý deň.
O oddychových zónach v rámci firiem sa teraz veľa hovorí. Keď máš open space, tak nie je márne umožniť zamestnancom, aby si na chvíľu, aj keď nemajú akustickú búdku, len oddychový priestor, tam mohli ísť vydýchnuť alebo zavolať s niekým. Dbá sa na to aj na Slovensku?
Dbá sa na to čoraz viac a prišli s tým nadnárodné spoločnosti. Je všeobecne známe, že napríklad spoločnosť Google bola veľmi inovatívna v tomto smere a ponúkala ľuďom od kresiel cez rôzne vaky až po šmýkačky z poschodia na poschodie. Oni boli pre mnohých z nás, ktorí riešime nábytky, považovaní za trendsettera v tejto oblasti, ponúknuť svojim zamestnancom niečo viac. Postupne sa pripájali ďalší.
Znovu to poviem, keď lovíme zamestnancov, snažíme sa im ponúkať peniaze, áno, sú aj ľudia, ktorí sú spokojní so svojimi financiami a hľadajú niečo iné. Práve toto sú tie prvky – prejdem sa po chodbe a pozriem, čo spoločnosť ponúka, okrem open space-ových pracovísk. Či mám ísť kde „pokecať“, či môžem ísť na terasu, či je tam terasový nábytok, kresielka, tulivaky, či tam viem chvíľku pookriať a nabrať energiu do zvyšku pracovného dňa.
Keď zamestnanec príde do firmy a vidí, ako to tam vyzerá a čo firma v rámci priestoru ponúka, tak vie on usúdiť, že ako sa majiteľ firmy správa k svojim zamestnancom? Dá sa to z toho vycítiť?
Určite. Dáva to predstavu o istom nastavení a o chémii, ktorá je vo firme. Človek tam pocíti teplo alebo chlad, obrazne povedané. Potom sa rozhoduje, pretože má 35, 40 rokov a nepozerá sa iba na výplatnú pásku.
Tvoje odporúčanie pre firmy je, aby nezanedbávali kancelárske priestory?
Určite nie. Možno sa dá ušetriť na nábytku, do open space-ov kúpiť lacnejšie stoly. Na stoličkách by som nešetril, naozaj si treba dať záležať, na čo tých ľudí posadím. Skôr si nechať časť rozpočtu práve pre oddychové zóny a miesta, kde sa ľudia môžu porozprávať vzájomne alebo nabrať energiu.
Napríklad recyklácia, že spojiť staré s novým, aj také robíte? Niekto má nábytok z minulosti, zo svojej firmy a či sa to dá pospájať?
Určite dá. Tiež to patrí do kategórie lacnejších riešení. Nie vždy sa dá pripojiť nový nábytok, materiálovo, dizajnovo vyhotovením k tomu pôvodnému, ale vždy sa dá nájsť riešenie. Napríklad sústrediť nový nábytok v inej kancelárii, zladiť ho s doplnkami, často aj podlaha či koberec veľa urobia a správna farebná kombinácia robí zázraky. Sme aj na túto situáciu pripravení.
Otvorili sme a snažíme sa stále podporovať náš projekt, ktorý sme pracovne nazvali „malé kancelárie“. A tu práve myslíme na klientov, ktorí sú v začiatkoch svojej firmy alebo je to väčšia firma a potrebuje veľmi rýchlo rozšíriť svoje priestory, alebo prebrala od vlastníka budovy jednu či niekoľko nových kancelárií. Snažíme sa mať portfólio takzvaných rýchlych produktov ihneď k dispozícii na sklade vo viacerých farebných kombináciách. Ide o lacné, ale veľmi kvalitné prvky, nábytky a doplnky.
Deklarujeme, že u štandardných stolov, stoličiek, úložného priestoru, paravánu, doplnkov vieme zareagovať do 48 hodín na celom Slovensku. Zariadenie vieme priniesť, rozmiestniť ho v budove, nainštalovať, zlikvidovať baliaci materiál.
Tu sa snažíme poukázať na to, že vás zbavíme rôznych starostí. Dá sa dnes nábytok nakúpiť v Ikei, Möbelixe a v rôznych nábytkových domoch, ale zamestnávateľovi vzniká množstvo starostí. To, čo ušetrí na jednom kuse nábytku, tak má starosti s dovezením, vybalením, inštaláciou, vynesením a nakoniec matematika nepustí a zistí, že to je drahšie.
Keď si väčšia firma zariaďuje svoj priestor nanovo, pýta sa zamestnancov, ktorí budú užívať priestor, čo by bolo dobré a čo nie? Pretože zvyčajne manažment, ktorý o tom rozhoduje, sedí inde. Zapájajú sa do toho aj zamestnanci?
Áno, je to tak. Je to milý trend získania a udržania si pracovnej sily. Často stojíme pred otázkou zorganizovať takzvaný mock-up, akoby vzorkové pracovisko. Sú v Bratislave aj naprieč Slovenskom spoločnosti, ktoré na toto dávajú akcent a predtým, ako sa rozhodnú zorganizovať nákupný proces, ponúkajú niekoľko mock-upov v spoločnom priestore, kde zostavia pracovisko, náznak oddychovej zóny, kde nastavia základné prvky, ktoré sú potrebné na každom pracovisku. Zamestnanci majú možnosť si vybrať, majú tam niekoľko typov stoličiek, stolov, a potom dôjde k hlasovaniu na nejakom HR oddelení. Nábytok a zariadenie, ktoré sa páčilo najviac, zvíťazí a majiteľ spoločnosti nakupuje.
Myslíš si, že investícia do účelného, komfortného priestoru vo firme jej môže pomôcť zlepšiť svoje podnikanie a zvýšiť aj zisk?
Áno, a určite si aj vo svojom živote zažila, že sa ti zapáčil kus nábytku, ktorý si si potom priniesla domov, nastavil niekde úplne inde tvoju energiu a dlhý čas si sa z neho tešila, dlho si ho „okukávala“, nakoniec si si ho zakúpila, a kvôli ktorému si sa z nákupu ponáhľala domov a cítila si sa pri tom nábytku veľmi fajn. To isté platí aj na pracovisku. Keď je pekné, milé, účelné, farebné a vyhovuje ti, tak keď vystúpiš na parkovisku z auta a kráčaš do kancelárie, máš o dôvod naviac sa tešiť a máš motiváciu prežiť ďalší pracovný deň.
…a nechce sa ti domov, potom pracuješ dlho a firma prosperuje…
Presne tak. (smiech)
