Rozhodujúce pravidlá sú jednotlivé články základnej zmluvy Európskej únie, ktoré sú naozaj veľmi všeobecné. Preto majú veľmi extenzívny výklad zo strany komisie, ale, našťastie, sú rámcované rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. Tie hovoria jasne. Aj v prípade premlčania, kde je viacero rozsudkov k niekoľkým krajinám, ako je Taliansko, Rumunsko alebo Bulharsko, kde tá situácia bola dramaticky horšia ako v našom prípade.
Nikto z nich takú úpravu nemal, my ju máme v tomto prípade kvalitnejšiu. V prípade odstrašenia jednoznačne reprezentujeme, že tresty, ktoré máme, sú dostatočne odstrašujúce a na všetkých hodnotách sadzieb sme nad tým minimálnym kvalifikačným znakom, ktorý má Európska únia. Neviem si úplne predstaviť, že by mali na to dôvod.
Samozrejme, opozícia môže vykonať svoju prácu. Podpredseda Európskeho parlamentu je za Progresívne Slovensko a nič iné nerobí, len vyzýva Európsky parlament.
Európska komisia nepočúva iba opozíciu.
Pán Hojsík z Progresívneho Slovenska neustále navrhoval uznesenia proti Slovenskej republike. Keď má problém so Slovenskou republikou, tak nech sa vysťahuje, nech si nájde svoje nové miesto. Ale jednoducho takéto neustále brýzganie len preto, lebo je frustrovaný z toho, že jeho politická strana nevyhrala voľby. Za to ja ale skutočne nemôžem.
Súčasné právne znenie novely trestného zákona by malo byť postačujúce, aby sme neprišli o európske prostriedky?
Je v súlade so smernicami, je v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. Myslím si, že je veľmi kvalitné a veľmi pomôže. V budúcnosti uvidíte priestor omnoho viac. Bude možné, aby sa jednotlivé obete trestných činov dostali k zdrojom a k náhradám škody, ktorá im bola spáchaná, čo je podľa mňa úplný základ.
Čiže by sme nemali prísť od eurofondy? To nás zaujíma.
Pokiaľ bude EÚ počúvať hlas racionálneho právneho výkladu, tak nie. Pokiaľ bude opozícia využívať svoje páky a známosti, tak budeme ešte svedkami veľmi ťažkého boja.
Poďme na washingtonský samit, pretože to treba vysvetliť bežným občanom. Riešilo sa aj to, či by Ukrajina mala vstúpiť do NATO. Za slovenskú delegáciu tam bol prezident, vy a minister zahraničných veci. Prezident Peter Pellegrini povedal, že všetci členovia aliancie mali jednotný postoj, čo sa týka členstva, dokonca povedal, že je to nezvratné, aby Ukrajina bola v NATO. Vieme ale, že premiér Robert Fico povedal, že on nikdy nebude súhlasiť s tým, aby Ukrajina vstúpila do NATO. Ako máme teraz tomu rozumieť?
Myslím, že nie úplne dobre sa chápeme. To, čo hovorí o nezvratnom procese, to hovorí Ukrajina. Myslím, že to nepovedal Peter Pellegrini, je to súčasťou toho vyhlásenia.
My chceme, aby všetci rešpektovali, že máme právo na svoj suverénny názor ako Slovenská republika. Z toho vyplýva, že každý má právo odo mňa chcieť, aby sme rešpektovali jeho názor. Tešíme sa a nikomu nevnucujeme, nikoho nepresviedčame, že si musí myslieť to isté, čo my. To je ten obrovský rozdiel. My chceme, aby bolo všetkým jasné, čo si myslíme.
A my si myslíme, že Ukrajina do NATO nepatrí. To jasne definujem. Ale nemôžem chcieť, a to je to, čo niektorí nespokojní voliči kričia, že a prečo potom je takáto deklarácia? No lebo ostatní chcú tú Ukrajinu v NATO.
Buď ja mám šancu, že presadím, že budete rešpektovať môj názor, ale potom rovnako musím rešpektovať aj názor váš, že väčšina krajín EÚ chce vstup Ukrajiny do NATO. A tak ako v EÚ existuje právo veta, tak aj v prípade NATO sa vyžaduje jednotné hlasovanie. Čo sa podarilo zmeniť je, že pôvodný text bol, že my členovia NATO potvrdzujeme náš záväzok, že Ukrajina sa stane členom NATO.
To bola neprijateľná veta. Je pravda, že maďarskému premiérovi neprekážala, pretože mu úplne stačilo, že svoje názory verejne povedal v rámci veľkého stola, kde sa rokovalo, kde sedel pán Zelenskyj a pán Biden. Ale my sme boli presvedčení, že je dôležité, aby sa táto veta zmenila na tú, ktorú už poznáte.
Budem ju citovať, že „členské krajiny potvrdzujú, že budú pripravené pozvať Ukrajinu do aliancie, až keď budú všetci členovia aliancie súhlasiť“. Aj teraz tak platí, že ak nesúhlasia všetci členovia aliancie, jednoducho nemôže nový člen vstúpiť. V čom je to iné?
V morálnom záväzku, že potvrdzujeme svoj záväzok, že Ukrajina sa stane členom NATO. To znamená, kde hovorím, že asi budem hlasovať za.
A nie je to to isté, len krajšie povedané?
To je zásadný rozdiel. 180 stupňov.
Bez toho, aby všetci členovia aliancie nesúhlasili, tak nemôže byť nový člen. To znamená, že keď všetci budú súhlasiť, tak Slovensko sa prispôsobí?
Keď urobíte stanovisko, deklaráciu, že sa všetci zaväzujeme, že Ukrajina sa stane členom NATO, tak dopredu máte morálny záväzok hlasovať nejakým spôsobom za. S tým sa neviem vyrovnať, že toto môžem podporovať. Časť washingtonskej zmluvy a zároveň to bolo potvrdené aj na vilniuskom samite, deklaruje znova, že až vtedy bude pozvaná, ak všetci budú súhlasiť a splní všetky podmienky. To je rozhodujúce.
To nám dáva voľnú ruku, že Slovensko jasne môže naďalej slobodne deklarovať bez cudzieho záväzku, že my nikdy hlasovať za vstup Ukrajiny do NATO nebudeme.
Druhá dôležitá vec je, že pri nezvratnom procese sa tiež zmenila pôvodná veta „nezvratne smeruje k členstvu“ na „Ukrajina má nezvratné smerovanie“. Jej vlastná zahranično-politická orientácia je nezvratná. To, kam chce smerovať zahranično-politickú orientáciu Ukrajina, je jej slobodné, suverénne právo a môže chcieť vstupovať do EÚ a do NATO. A keď chcem, aby rešpektovali môj názor, musím rešpektovať ich názor, teda ukrajinský, že chcú ísť do NATO. Ja si myslím, že ho zvrátia prvé voľby, ktoré budú na Ukrajine.
Predtým bol nezvrátiteľný prístup k členstvu. Aj tá veta sa zmenila. Ja rozumiem, že diplomatický jazyk je komplikovanejší. Nám však tieto zmeny vytvorili priestor, že sú krajiny a nielen Slovensko, minimálne Maďarsko a ďalšie dve krajiny s tým majú väčší problém, a stredný problém s tým majú dokonca niektoré veľké krajiny. Teda to nie je otázka dňa.
My tvrdíme, že Európska únia, kde vlastne naopak sme podporili Ukrajinu, že môže vstúpiť do Európskej únie, má dostatočné bezpečnostné garancie pre Ukrajinu k tomu, aby do budúcna vedela tvoriť nárazníkovú zónu. Hlavný dôvod, prečo s tým nesúhlasíme, je, že Ukrajina sa nepresťahuje a nebude mať hranice so Švajčiarskom a s Nemeckom. Bude mať navždy hranice s Ruskom. A práve to je problém. nutie medzi nimi a Ruskom je také veľké, tak to je veľkým nebezpečenstvom pre NATO a garanciou konfliktu obrovského rozsahu medzi Severoatlantickou alianciou a Ukrajinou.
Pobaltským krajinám to ale pomohlo, nie? Že Rusko na nich nesiahne.
To je trochu rozdiel, pretože pobaltské krajiny a Ukrajina nie sú jedno a to isté. Pokiaľ Bielorusko, Ukrajina a Rusko boli vždy nejakou súčasťou storočia, boli súčasťou Ruského impéria, tak to pobaltské štáty neboli. Samozrejme, Ukrajina nie v tom rozsahu, lebo myslím, že dlhé roky to bolo súčasťou Poľska a aj Slovensko tam má ešte ten svoj chvostík a Rumunsko tam má veľkú časť, ktorú po 1945 Stalin zobral jednotlivým krajinám.
Príbeh pobaltských štátov, ktoré mali vlastné kniežactvá, vlastné štátotvorné celky a boli anektované po 1. svetovej vojne v 1922 do Sovietskeho zväzu nikdy neboli súčasťou ani ich slovanskej hlavnej identity. Majú podobný príbeh ako krajiny Strednej Ázie – Uzbekistan alebo Kazachstan a podobne. Preto nie sú tou súčasťou. To je ale úplne iný príbeh ako troch hlavných častí bývalého Sovietskeho zväzu a dnes okolia Ruska, teda Bielorusko, Ukrajina a Rusko, to je úplne iný príbeh. Nerád by som ho spájal a išiel do všetkých histórií, území, lebo často tu dochádza k takej zmene, že sa tu história územia prezentuje ako história národa. To je, samozrejme, nezlučiteľné.
Súhlasíte s tvrdením premiéra, že ak by Ukrajina bola v NATO, je to záruka 3. svetovej vojny?
Áno, to určite je. Či 3. svetovej, celosvetovej, neviem, ale rozhodne konfliktu medzi Ruskom a NATO, to je istota.
Keby bola Ukrajina v NATO, vy si myslíte, že Rusi by pokračovali v útokoch a v podstate by to už bol konflikt na úrovni NATO?
U mnohých krajín, hlavne tých, ktorí sú na západ od nás, rešpektujeme ich bezpečnostné záujmy. Povedzte mi, kto sa vôbec zmieni o tom, aký je jediný normálny dôvod na to, aby takéto hrubé sankcie mala Kuba, ktoré má. Životný štandard, ktorý tam je a všetko ostatné, sa dáva za vinu komunistickému režimu. Iste, sloboda prejavu a pohybu tam nie je, ale to ešte neznamená, že tam musí byť aj taká chudoba. Problém je spojený hlavne so sankciami, ktoré pretrvávajú.
Prečo tam vlastne sú? Prečo v prípade Ukrajiny dáme deklaráciu, že každý má suverénne právo rozhodnúť sa, ktorou cestou chce ísť, ale Kuba nemá? A nemala ju ani Venezuela alebo mnohé ďalšie štáty, kde ingerencia niektorých veľkých demokracií jednoznačne bola.
Je nepochybné, že každá veľmoc, či to budú Spojené štáty, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Čína, India a Rusko, si bude presadzovať svoje bezpečnostné záujmy, ktoré považuje pre nich za dôležité. My, menšie štáty a stredné štáty, máme len právo využívať medzinárodné právo a Organizáciu spojených národov. OSN je jediná záruka, ktorá sa snaží medzinárodné právo udržovať v chode. Pri Rusku absolútne ignorujeme to, že tiež má svoje vlastné bezpečnostné pravidlá.
Myslím, že práve tá vyváženosť by mala nastať v tomto prípade a rokovanie, kde by došlo k dohode. Táto vojna v zásade je medzi veľmocami a Ukrajina je skôr prostriedok. Tá dohoda aj bezpečnostné záruky by mohli do budúcna fungovať. Vojensky neutrálna Ukrajina členom v EÚ v budúcnosti môže byť zárukou toho, že v regióne nakoniec nastane kľud a stabilita. Ukrajina v NATO je základom budúceho konfliktu.
Aby sme to úplne uzavreli a vysvetlili slovenskému voličovi. To, čo sa stalo na washingtonskom samite zo strany SR, je, že nedovolí ani len prijímací proces, ani rokovania, pokiaľ s tým členovia aliancie nebudú súhlasiť.
V zásade áno. Niektoré krajiny iba avizujú verbálne, že môžete mať aj tisíc deklarácií, my jednoducho nebudeme súhlasiť a hovoríme to dopredu, aby sa nevyvolávali zbytočné falošné ilúzie. Bol som v zásade proti a rád, že aj pán minister Blanár, aj pán prezident Pellegrini, všetci sme sa jednoznačne zhodli, že sa musíme postaviť zásadne proti tomu textu, ktorý bol ako prvý navrhnutý.
Bolo to asi iba nešťastne komunikované zo strany prezidenta, že sa to pochopilo tak, že je rozpor medzi prezidentom a premiérom?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
