Aj v Európe boli v minulom roku teploty nadpriemerné, september bol najteplejším septembrom v histórii meraní. Rok 2023 ako celok bol však pre Európu druhým najteplejším rokom s teplotou 1,02 stupňa nad priemerom rokov 1991 až 2020. Je to pritom o 0,17 stupňa menej ako v roku 2020, ktorý bol najteplejším v histórii meraní.
Európska zima
Európska zima, od decembra 2022 do februára 2023, bola podľa záznamov druhou najteplejšou zimou v histórii. Priemerná teplota európskeho leta, čo je od júna do augusta, potom bola 19,63 stupňa Celzia. To znamená piate najteplejšie leto v histórii meraní.
Vysoké teploty mali vplyv aj na rozlohu antarktického morského ľadu, ktorá bola v príslušných ročných obdobiach rekordne nízka. Po celom svete bolo tiež zaznamenaných veľké množstvo extrémnych udalostí, vrátane vĺn horúčav, povodní, sucha a lesných požiarov.
Program Copernicus
Program Copernicus je súčasťou vesmírneho programu Európskej únie, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ. Zverejnené údaje poskytujú obyvateľom EÚ aktuálne informácie týkajúce sa planéty Zem a jej životného prostredia.
Program koordinuje a riadi Európska komisia (EK) a realizuje sa v spolupráci s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Európskou organizáciou pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT), Európskym centrom pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) a ďalšími agentúrami EÚ.
