fbpx

Rizikové cézium sa v nich nachádza aj po 38 rokoch. Švédski hubári dokumentujú dôsledky Černobyľu

Ilustračná fotografia (Zdroj: TASR/Hobbyportal)

Švédsky úrad pre jadrovú bezpečnosť vyzval hubárov k spolupráci pri meraní rádioaktivity zo spadu po havárii jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle pred 38 rokmi. Zberači húb majú úradu zaslať na testovanie vzorky tohtoročných húb. Musí prezradiť aj miesto nálezu.

Úrad pre jadrovú bezpečnosť chce na svoj výskum využiť silnú tradíciu zberu húb a ďalších darov lesa v škandinávskej krajine, píše portál idnes.cz. Cieľom merania je zmapovať úrovne rádioaktívneho cézia-137 v hubách v dôsledku havárie sovietskej jadrovej elektrárne z 26. apríla 1986.

Tento rádioizotop cézia s polčasom rozpadu okolo 30 rokov vzniká pri štiepení jadier uránu-235 v jadrových reaktoroch a je jedným z hlavných látok v rádioaktívnom spade. Môže sa hromadiť v organizme a je považovaný za rizikový.

Úrad hubára žiada aj o podrobnosti týkajúce sa lokality nálezu, ale nemusí vraj prezrádzať miesta výskytu vzácnych líšok. Takéto miesta bývajú často rodinným tajomstvom, podotkla agentúra AP.„Nemusí uvádzať presné lokácie najtajnejších miest výskytu kuriatok,“ uistil Pål Andersson z úradu pre jadrovú bezpečnosť.

Hubári dostali inštrukcie, podľa ktorých majú zasielať v dvojakom obale vzorky s najmenej 100 gramami čerstvých jedlých húb alebo 20 gramami sušených húb, pokiaľ boli zhromaždené tento rok. Úrad neoznámil, kedy budú k dispozícii výsledky meraní.

Nemecký Spolkový úrad pre ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť potravín (BVL)  v roku 2021 vo svojej správe uviedol, že rádioaktívne huby sa vyskytujú najmä v oblastiach, kde sa po havárii jadrovej elektrárne vyskytovali búrky, informovala TASR. Je to najmä v Bavorsku a na západnej strane pohoria Šumava. Vedecký článok z roku 2016 od poľských autorov uvádza, že stopy rádioaktivity v hubách sa našli aj v Poľských tatrách a dokonca vo Švédsku či až v Číne.

Rádioaktivita z ovzdušia sa tak ľahko dostala do pôdy a veľmi dlho po nehode sa nachádzala v lesných plodoch, v hubách dokonca dodnes. Huby ju totiž ľahko absorbujú. Stopy rádioaktivity sa našli aj v jedlých hubách ako hríb hnedý, jelenka poprehýbaná a rôznych druhoch šťavnatiek.

Žiadna zo 74 testovaných vzoriek však nepresiahla zákonný limit rádioaktivity 600 becquerelov na kilogram. BVL vysvetlila, že rádioaktívny materiál sa vyskytuje v lesoch preto, že lesné ekosystémy recyklujú živiny z pôdy. Práve preto voľne rastúce huby vykazujú kontamináciu dlhšie ako poľnohospodárske plodiny.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie