Model umelej inteligencie (AI) sa zameriava na identifikáciu už schválených liekov, ktoré by mohli byť účinné aj pri vzácnych ochoreniach, pre ktoré zatiaľ neexistuje liečba. TASR prináša informácie na základe správy z žurnálu Nature Medicine a servera MedicalXpress.
Na celom svete existujú tisíce vzácnych a nediagnostikovaných ochorení. Hoci každé z nich postihuje len malý počet jednotlivcov, v súhrne sa týkajú približne 300 miliónov ľudí, čo má výrazný dopad na spoločnosť a ekonomiku. V Spojených štátoch sú zatiaľ lieky schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) dostupné iba pre päť až sedem percent takýchto ochorení, čo vedie k tomu, že mnohé zostávajú bez adekvátnej liečby.
Vývoj nových liekov je zložitý a časovo náročný proces. Nový nástroj založený na umelej inteligencii s názvom TxGNN by mohol tento proces zefektívniť. Vedci vyvinuli tento nástroj špeciálne na identifikáciu liekov, ktoré majú potenciál liečiť vzácne ochorenia a ochorenia, pre ktoré zatiaľ neexistuje schválená liečba.
Model doteraz odhalil takmer 8000 nových liekov (schválených FDA alebo vo fáze klinického skúšania), ktoré by mohli liečiť viac než 17 000 ochorení, z ktorých mnohé nemajú k dispozícii žiadne schválené lieky. Tento počet predstavuje najväčší počet ochorení, ktoré bol schopný spracovať jeden model umelej inteligencie. Výskumníci však tvrdia, že TxGNN môže byť použitý aj na viac ako 17 000 ochorení, s ktorými pôvodne pracoval.
Nástroj disponuje dvoma hlavnými funkciami – prvou je identifikácia potenciálnych liekov a ich vedľajších účinkov, druhou je zdôvodnenie rozhodnutí. TxGNN preukázal o takmer 50 percent vyššiu úspešnosť pri identifikácii potenciálne vhodných liekov v porovnaní s inými poprednými nástrojmi na vyhľadávanie nových terapeutických použití liekov. Zároveň dosiahol o 35 percent vyššiu presnosť pri identifikácii potenciálnych kontraindikácií.
„Toto je presne oblasť, kde vidíme potenciál umelej inteligencie – pri znižovaní globálnej záťaže ochoreniami a hľadaní nových aplikácií pre už existujúce lieky. Rovnako ide o rýchlejšiu a efektívnejšiu cestu k vývoju nových terapií v porovnaní s ich vytváraním od základov,“ uviedla vedúca štúdie Marinka Zitniková, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Harvardovej univerzity.
Podrobnosti o vývoji tohto nástroja sú uvedené v štúdii, ktorú vypracoval tím vedcov z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity a ktorá bola zverejnená 25. septembra vo vedeckom žurnále Nature Medicine. Autori nástroja ho sprístupnili bezplatne a vyzývajú lekárov vykonávajúcich klinické štúdie a iných vedeckých pracovníkov, aby ho aktívne využívali, najmä pri hľadaní liečby ochorení, ktoré zatiaľ nemajú dostupnú liečbu.
