Kde je vôľa, tam je cesta. Šikovní Slováci opäť ukázali, že dokážu zaujať vo vedných odboroch. Vymysleli revolučnú technológiu, ktorá sa zíde v horúcich dňoch.
Letá za posledné roky ukazujú svoju silu, teploty atakujú historické maximá a mnohí hľadajú útočisko v klimatizáciou vychladených budovách.
Pre pohodu v domácnostiach či administratívnych budovách je okrem vykurovania kľúčové aj zabezpečenie ochladzovania, najmä počas extrémnych horúčav.
Slovenskí výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyvinuli zaujímavý systém, informuje portál zive.aktuality.sk. Ten na svoj pohon spotrebúva namiesto elektriny teplo, o ktoré počas týchto horúcich dní nie je núdza. Ich riešenie dokáže teplo premeniť na výrobu chladu, ktorý potom distribuujú do interiéru.
Technológia sa zakladá na takzvanom ejektorovom chladiacom stroji. Na svoj chod využíva hlavne odpadové teplo, vďaka čomu môže byť cena jeho prevádzky blízka nule.
Výskumníkov najskôr trápila otázka, ako by vedeli toto teplo efektívne získať aj na bežných budovách, ako sú napríklad bytové domy.
„Jeden z tímov je zo Stavebnej fakulty STU a vedie ho profesor Boris Bielek. Má na starosti zachytávanie tepla najmä na fasáde. Fasádu je potrebné štruktúrovať tak, aby sa dopadajúce slnečné žiarenie vhodným spôsobom zachytávalo. Robí sa to fasádnymi segmentami, respektíve modulmi […],“ vysvetľuje profesor Michal Masaryk z Ústavu energetických strojov a zariadení na Strojníckej fakulte STU.
Tento fasádny modul disponuje viacerými funkciami. Keďže konštrukčne ide o dvojitú fasádu, tak v nej dokáže prúdiť teplý vzduch, čím sa vytvárajú izolačné vlastnosti. „Zároveň sú v ňom integrované termosolárne moduly – napríklad v podobe vákuových trubíc. V podstate ide o kolektory, ktoré sú priamou súčasťou fasády,“ približuje Masaryk.
Aké je prevedenie konštrukčného riešenia v praxi? Fasádne moduly sa vyrobia v závode, odkiaľ sa dovezú na stavbu, kde ich poskladajú ako lego. Výrobu vraj môžu zastrešiť existujúci, renomovaní výrobcovia fasádnych modulov, ktorí by technológiu vedeli začleniť do svojich postupov. Samotný modul je pritom bežne vyrábaný z hliníka alebo kombinácie ocele a hliníka s izoláciou. Chladiacou kvapalinou by v tomto prípade bola obyčajná voda.
Projekt financuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) a potrvá do polovice roka 2026. Funkčnosť systému majú akademici v pláne otestovať v experimentálnej prevádzke ešte v priebehu tohto roka.
Ak sa ukáže, že je technológia použiteľná, mohla by zásadne zmeniť spôsob, akým dnes chladíme budovy. „Pokiaľ ide o ejektorové chladenie, tak okrem nás je to zaujímavé pre južnejšie položené krajiny, kde majú navyše problém s elektrickou energiou. Napríklad môže ísť stredomorské krajiny alebo ostrovy, kde je tepla naozaj veľa,“ dopĺňa Masaryk.
