Zahmlievanie o ruskej invázii
Na lavičkách posedávajú chlapi narodení začiatkom sedemdesiatych rokov, ale aj v novom miléniu. Na ubytovni či bez strechy nad hlavou je možné skončiť v každom veku.
„V lete žijem na ulici, ušetrím za podnájom, ktorý ma v zime vyjde s energiami až na 250 eur mesačne, ale ukrajinskí utečenci to majú skoro zadarmo,“ rozpráva 54-ročný Miroslav Jurčenko. „Najlepšie bolo za komunistov, to som bol mladý,“ pousmeje sa.
Keď za komunizmu, tak za komunizmu. Vraciam sa do Októbrovej ulice, ktorá pripomína zrod prvej komunistickej krajiny na svete – Sovietskeho zväzu. „O politiku sa nestarám, dajte mi pokoj,“ odženie ma pani v strednom veku, keď sa v ulici spýtam na politiku. Väčšinou s novinármi odmietajú komunikovať priaznivci vládnych strán.
„Určite premenovať,“ pohoršuje sa 44-ročný Peter Hrda nad názvom Októbrové ulice, ktorý tu prežíva aj 35 rokov po zamatovej revolúcii.
„Asi najviac mi vadí, že vláda púšťa z väzenia právoplatne odsúdených,“ krúti hlavou nad prepustením prokurátora Dušana Kováčika. Keď sa spýtam na vzťah vládnej koalície k Rusku a vojne na Ukrajine, tak ale začne skôr zahmlievať:
„Veľa vecí o tej vojne nevieme. Nevidíme do toho, a kto vie, ako to všetko bolo naozaj.“ Od nikoho z oslovených v Prešove som vlastne nepočul, že to je prachprostá ruská invázia. Aj také je Slovensko v auguste 2024.
