REkrabička a REkelímek. Unikátne a udržateľné gastro projekty, s ktorými sa Ondřej Širočka rozhodol zabojovať proti jednorazovým obalom a zaviesť úplne nový systém v českých aj slovenských gastro prevádzkach. Doposiaľ dokázali tieto dizajnové vratné obaly zabrániť produkcii niekoľko stoviek ton odpadu a aj sieť partnerských miest už rátajú v stovkách. REkrabičky a REkelímky sa ale neujali iba v kaviarňach a reštauráciách, ale jedlo vám do nich naservírujú aj v niektorých univerzitách, závodných jedálňach a dokážu ušetriť hromadu odpadu aj na spoločenských akciách a eventoch.
O čom je koncept REkrabička? Čo priniesol do českého a slovenského gastra?
Zameriavame sa na zníženie množstva jednorazových obalov v českej aj slovenskej gastronómii. Hlavnou myšlienkou je poskytovať opakovane použiteľné obaly na jedlá a nápoje. Tie naše možno použiť až 400-krát a pomáhajú tak šetriť prírodné zdroje a znižovať množstvo odpadov, ktoré reštaurácie aj spotrebitelia bežne produkujú.
Výhodou je, že naše obaly si nemusíte kupovať, ale jednoducho si ich za zálohu požičiate v ktoromkoľvek partnerskom podniku, ktorých máme aktuálne viac ako 600. Po skonzumovaní jedla alebo nápoja môžete obal zase v ktoromkoľvek podniku vrátiť a to platí v rámci celej česko-slovenskej siete. A čo sme do gastra priniesli? Napríklad úsporu až 350 ton odpadu, ktorý vďaka nám nikdy nevznikol.
Prečo ste pri materiáli zvolili práve polypropylén? V čom spočíva jeho udržateľnosť?
Tento materiál sme zvolili kvôli jeho odolnosti a možnosti opakovaného použitia. Polypropylén je odolný voči teplotám a mechanickému opotrebovania, čo umožňuje použitie obalov aj v mikrovlnke alebo umývačke riadu, pričom zaisťuje tesnenie aj bezpečnosť pri prenášaní jedla. Je takisto 100-percentne recyklovateľný, čo pridáva na jeho udržateľnosti.
Aké sú rozdiely v porovnaní s klasickými plastovými obalmi? Má polypropylén nejaké limity či obmedzenia v rámci používania?
Polypropylén sa ako materiál pre obaly na jedlo používa bežne, je najčastejšou voľbou väčšiny výrobcov. Je však potrebné dodať, že existujú stovky druhov a značiek polypropylénov, medzi ktorými sú veľké rozdiely. Zatiaľ čo výrobcovia domácich potrieb a krabičiek pre osobné použitie používajú menej kvalitné typy, my používame materiál, ktorý vyniká svojou odolnosťou a vlastnosťami, ktoré pomáhajú zvládať náročné podmienky.
Obaly je teda možné použiť až 400-krát. Ako si to ale môžu prevádzky odsledovať?
Nie je potrebné sledovať presné čísla. V tomto je postup veľmi jednoduchý. Pokiaľ podnik usúdi, že obal už nie je vhodný na servírovanie jedál, vráti nám ho a my ho vymeníme za nový. Personálu k tomu dávame, samozrejme, podrobné inštrukcie a návod, ako opotrebovanie identifikovať, aby sme im prácu v tomto ohľade uľahčili.
Ako zistíme, že obal už nie je možné ďalej používať? A čo sa stane, ak budeme obal aj napriek tomu ďalej používať?
Hlavne ide o hlboké škrabance alebo dokonca praskliny, ktoré môžu vzniknúť nešetrným zaobchádzaním. Zdravotné riziko v tomto ohľade nie je, maximálne vám môže prasklinou vytiecť jedlo do tašky.
Akú funkciu plní QR kód na obaloch?
Momentálne QR kódy používame najmä na trasovanie obalov v neverejných prevádzkach, ako sú firemné jedálne, nemocnice alebo univerzity. V klasických kaviarňach alebo reštauráciách QR kódy zatiaľ aktívne nepoužívame, ale aj na to by raz mohlo dôjsť. Trasovanie nám totiž pomáha lepšie optimalizovať skladové zásoby u partnerov, optimalizovať vyťaženosť obalov, sledovať celkový ekologický dopad a motivovať používateľov k včasnému vráteniu obalov.
Aké reakcie sa k vám dostávajú z univerzít?
Medzi partnerskými miestami mám Mendelovu univerzitu v Brne, Karlovu univerzitu v Prahe aj Univerzitu Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem.
Z Mendelovej sa k nám dostala napríklad takáto spätná väzba: „U stravníkov ani zamestnancov nebol žiaden problém, zmenu prijali úplne v poriadku a rýchlo. Mali sme obavy zo strany prevádzky, že záloha bude robiť problém, ale nakoniec sa ukázalo, že obavy boli zbytočné. Za viac ako rok a pol spolupráce nebola potrebná výmena kvôli opotrebovaniu.“
V akých prípadoch nie sú tieto obaly vhodné do prevádzok?
V tomto ohľade žiadne limity nemáme. Iba pri ohrievaní v mikrovlnke je potrebné dodržiavať inštrukcie, ktoré sú uvedené na viečku.
Čo také turistické miesta? Zahraniční turisti si pravdepodobne obaly odnesú so sebou. Oplatia sa teda aj takýmto podnikom?
Turisti nie sú našou primárnou cieľovou skupinou, na toto využitie tak narážame zriedka. Ale sú miesta, kde naše obaly využívajú namiesto jednorazového riadu a turisti ich hneď vrátia naspäť do prevádzky.
Ako majú postupovať zákazníci pri vrátení obalu? Je určená aj lehota na vrátenie?
Obal by mali opláchnuť a vrátiť čo najskôr. Pokiaľ ho zákazníci vrátia neskôr ako za 3 dni, je potrebné obal dôkladne umyť, aby v ňom nevznikla pleseň.
Ako sa snažíte brániť tomu, aby si zákazníci nenechávali obaly doma, ale aby ich vrátili? Mohla by pomôcť napríklad vyššia záloha?
Pracujeme s tým hlavne skrz edukáciu zákazníkov a partnerov a teraz testujeme mobilnú aplikáciu, ktorá nám v tomto smere pomôže lepšie trasovať obaly a používateľov motivovať k ich vráteniu. Vyššia záloha by takisto mohla byť možnosťou, ale zatiaľ to nemáme v pláne.
Kedy môže prevádzka odmietnuť prijať vratné obaly?
Odmietnuť ich môže práve v prípade, že je v nich pleseň, alebo pokiaľ je obal opotrebovaný iným než bežným používaním. Tým sa myslí napríklad prasklina, ktorá vznikla pádom alebo hrubým zaobchádzaním.
Aké povinnosti majú prevádzky v rámci ich likvidácie? Ako postupovať?
Postup je taký, že vyradené obaly nám prevádzkovatelia vracajú späť a my im za nich poskytujeme nové. Recykláciu potom zariaďujeme priamo my sami, vďaka čomu máme nad celým procesom perfektný prehľad.
Čo sa deje s obalmi, ktoré už nie je možné použiť v gastre? Kam putujú?
Po tom, ako sa materiál zrecykluje, použije sa na negastronomickú výrobu, napríklad v automobiloch, na výrobu kvetináčov či domácich potrieb.
Plánujete sa z Česka a Slovenska posunúť aj ďalej do zahraničia?
Áno, ale ešte pre nás nie je tá správna chvíľa. V zahraničí už sme, ale sprostredkovane, pretože naše obaly od nás nakupujú podobné projekty aj mimo Česka a Slovenska a prevádzkujú s nimi podobný systém ako je ten náš. Príkladom sú napríklad Cauli vo Veľkej Británii alebo Vytal v Nemecku.
