Európska únia je jednotkou v jednej oblasti – v reguláciách. Agresívnou tvorbou pravidiel si ale pod sebou reže konár. Pripravuje sa o schopnosť konkurovať Číne v oblasti elektromobility a Spojeným štátom v umelej inteligencii (AI), napísal americký ekonomický denník The Wall Street Journal (WSJ).
Pre Európu nastala ponižujúca doba. Koncom minulého roka sa kontinent len tesne vyhol recesii, zatiaľ čo Spojené štáty zažívali hospodársky rast. EÚ si už predtým určila štandardy v oblasti regulácie fúzií, emisií uhlíka, ochrany osobných údajov a hospodárskej súťaže v oblasti obchodu s elektronikou. Teraz sa snaží o to isté v oblasti umelej inteligencie. Vlani v decembri predstavila rozsiahly návrh zákona, ktorý zakazuje určité typy AI, prísne reguluje iné a ukladá obrovské pokuty tým, ktorí sa pravidlami nebudú riadiť.
Európska komisia (EK), ktorá na dodržiavanie pravidiel dohliada, by tak mohla vyšetrovať napríklad aj prepojenie Microsoftu s ďalšou americkou firmou OpenAI kvôli podozreniu z narušenia pravidiel hospodárskej súťaže.
Výrok „Amerika inovuje, Čína kopíruje, Európa reguluje“ tak podľa denníka nikdy predtým tak nevystihoval charakteristiky jednotlivých regiónov.
Zlé chápanie kompromisu
Technokrati, ktorí pracujú pre EÚ v Bruseli, nie sú proti voľnému trhu. Práve naopak. Na rozdiel od USA alebo Číny stále veria vo voľný trh. Väčšina ich regulácií je zameraná na ochranu spotrebiteľov a hospodárskej súťaže pred zasahovaním národných vlád. Existuje však kompromis medzi ochranou spotrebiteľa a motívom zisku, ktorý je hnacou silou investícií a inovácií, a EÚ tento kompromis asi chápe zle, domnieva sa americký denník.
Európske regulačné orgány v záujme zachovania hospodárskej súťaže napríklad bránia fúziám, pri ktorých na jednom trhu zostane iba niekoľko mobilných operátorov. Výsledkom je, že v Európe teraz pôsobí 43 skupín, ktoré prevádzkujú 102 mobilných operátorov pre 474 miliónov obyvateľov. V USA sú pre 335 miliónov obyvateľov tri hlavné siete, povedal WSJ konzultant pre telekomunikačný sektor John Strand. Telekomunikačný trh je v Číne a Indii ešte koncentrovanejší.
Európski zákazníci tak platia len asi tretinu toho čo Američania. Európski operátori potom ale investujú v prepočte na jedného zákazníka len polovičnú čiastku a ich siete sú úmerne tomu horšie, hovorí Strand. „Zohnať v Nemecku signál 5G je ako nájsť Bidenovho priaznivca na Trumpovom mítingu,“ dodal. Uvedenie európskych sietí na rovnakú úroveň ako v USA by podľa jeho odhadu stálo asi 300 miliárd dolárov (270 miliárd eur).
Dominový efekt
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
