Ja osobne som neobetoval nič, lebo byť tam vonku s divokou prírodou je pre mňa doslova čarovné. Vskutku na svete nie je miesto, kde by som bol radšej. Táto otázka je ale skôr pre moju rodinu a priateľku, keďže niekedy môže byť ťažké mať vzťah s týmto postojom. Zatiaľ však nemám deti, takže sa mi darí kombinovať ten osobný a cestovateľský život.
Z čoho ste čerpali počas expedície energiu a ako vyzeralo vaše najpestrejšie jedlo?
Ťažko sa na to odpovedá, pretože aj keď máme jedlo, tak stále je to len asi 25 % z toho, čo by som mal doma. Všetko je sušené alebo zavárané, takže najluxusnejšie jedlá boli buď hamburger, ktorý sa k nám dostal raz za 2 týždne, alebo kombinácia pad thai – Mr. Noodles. Prekvapivo ešte stále nie som unavený z Mr. Noodles a znie to divne, ale časť zo mňa túži po polouvarených jedlách aj keď som doma.
V čom sa podľa vás Arktída javí ako úplne iný svet? Čo bolo dôvodom, prečo ste z nej mali väčší strach ako zo samotných medveďov?
Arktída je veľmi osamelé miesto a je to pravdepodobne jediné miesto na planéte, kde môžete cítiť priestor. Keď sa dostanete dostatočne ďaleko od komunít, naozaj tu nikto nie je, čo znamená aj zvýšené riziko. Ak sa vám niečo stane, nemusí vám vôbec nikto pomôcť. Tiež som zistil, že počasie predpovedať nedokážem, ale výskyt medveďov áno.
Ako sa vám darilo vybudovať si vzájomnú dôveru s týmito šelmami? Do akej vzdialenosti ste sa odvážili priblížiť?
Myslím, že prvým kľúčom je nepozerať sa na tieto medvede ako na šelmy. Ja ako človek som pre nich väčšou hrozbou ako oni pre mňa. Medvede to vedia, takže keď sa správam pokojne a strávim s nimi viac hodín, stačí to na to, aby som si začal budovať dôveru. Prvý deň je často len o spoznávaní, až na tretí deň sa môžem priblížiť bližšie – niekedy aj na 30 m alebo aj viac najmä pri bábätkách.
Čo vás prekvapilo na ich správaní? Objavili ste napríklad aj nejakú podobnosť s ľuďmi?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
