Napriek tomu, že manželia nie sú v tejto pracovnej sfére žiadni nováčikovia, trvalo im približne 15 rokov, kým tá tvrdá práca začala prinášať prvé ovocie. Zvolili si netradičnú profesiu, ktorá na Slovensku nie je bežná. „Iba zo slovenského trhu sa uživiť nedá. Na našich filmoch takmer nikdy nemáte možnosť plnohodnotných príprav, ale pomaličky sa to lepší a taktiež sa produkcie prestávajú báť osloviť aj mladšie generácie. My patríme medzi najmladších vo veku 38 rokov, takže mám skôr obavu, že ak my skončíme, tak nová generácia už nebude,“ konštatuje Lukáš.
Ich kaskadérska práca nie je pravidelná, nechodia do práce od pondelka do piatka a nemajú ani služby podľa rozvrhu. „Mali sme rok, keď sme boli na rôznych filmoch 11 mesiacov v roku, ale bol aj rok, keď to bolo týždeň v roku. Musíme však ďalej trénovať a byť pripravení, lebo nevieme, kedy tá práca príde. Ak nie sme pripravení a práca príde, môže to byť aj koniec našej kariéry,“ hovoria.
Manželia Tomšíkovci majú aj dcérku, ktorá s nimi od ôsmich mesiacov cestuje po svete. Je preto prirodzené, že o kaskadérstve má neúrekom informácií. Napriek tomu by ju rodičia radšej videli v inom povolaní. „Našu prácu vníma úplne prirodzene a presne vie, čo je skutočné a čo je len film. Jej sa to veľmi páči, takže skôr stres budeme mať my ako rodičia, ale snažíme sa jej vysvetliť, že v rámci filmu sú aj iné veľmi zaujímavé povolania,“ smeje sa Lukáš.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
