Z rovnakých dôvodov potom neexistujú spoľahlivé štatistiky o tom, koľko migrantov o azyl požiadalo kvôli svojej orientácii a koľko ich so žiadosťou uspelo. Na základe odhadov organizácií, ktoré pracujú s utečencami, boli v roku 2016 v Poľsku takéto žiadosti dve alebo tri, v Taliansku ich v rokoch 2012 až 2017 bolo 80 a vo Fínsku v rokoch 2015 až 2017 dokonca 500.
Smernica EÚ poskytuje osobitnú ochranu osobám, ktoré sa stali zraniteľnými v dôsledku sexuálnej diskriminácie, ale uplatnenie smerníc sa v jednotlivých talianskych regiónoch líši. „Títo ľudia navyše čelia dvojitej stigmatizácii, za to že sú migrantmi, aj za to, že sú členmi komunity LGBTQIA+,“ uviedla právnička Marina De Stradisová.
„Lesby opúšťajúce Afriku často alebo častejšie končia v sieťach prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania, pretože im chýba (ekonomická) podpora zo strany ich rodín. Rodina ich považuje za ľudí, ktorých treba odstrčiť, odmietnuť. Najmä v krajinách, kde sú tieto vzťahy trestné,“ upozorňuje aktivistka Antonella Ugirashebujaová a dodáva, že bohatší sever Talianska poskytuje lepšie zázemie ako chudobný juh.
Anthonyová a Chinonsová si myslia, že mali šťastie: žijú v útulnom byte v Rieti so psom Paddym a snívajú o založení rodiny, aj keď Taliansko nepovoľuje rovnopohlavné manželstvo. Chinonsová, ktorá v Nigérii študovala lekárstvo, pracuje ako sociálna pracovníčka v zdravotníctve. Anthonyová pracuje v lahôdkarstve v supermarkete v Ríme. Rada by síce opäť pracovala ako filmová strihačka, ale aj teraz je šťastná.
