K dnešnému dňu platia zákony proti ľuďom z komunity LGBTQ+ vo viac ako 60 krajinách, väčšinou v Afrike, na Blízkom východe a v niektorých častiach Ázie.
„V konečnom dôsledku sa ľudia snažia z týchto krajín utiecť a nájsť bezpečné útočisko inde,“ hovorí Kimahli Powell, výkonný riaditeľ organizácie Rainbow Railroad, ktorá poskytuje finančnú, právnu a logistickú podporu ľuďom z komunity LGBTQ+ hľadajúcim azyl.
Powell uviedol, že jeho organizácia dostala v minulom roku približne 15 tisíc žiadostí o pomoc, o rok skôr to bolo približne 9 500 žiadostí. Desatina minuloročných žiadostí prišla z Ugandy, ktorá v tom istom roku prijala zákon trestajúci „priťažujúcu homosexualitu“ smrťou. Za pokus o rovnaký skutok hrozí až 14 rokov za mrežami.
Dobrovoľné vzťahy medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia a verejné prejavy náklonnosti medzi pármi rovnakého pohlavia kriminalizuje aj Nigéria, uvádza organizácia Human Rights Watch. V oblastiach Nigérie, kde platí islamské právo šaría, za tieto vzťahy hrozí až 14 rokov väzenia alebo tresty smrti.
Tridsaťsedemročná Antonyová uviedla, že to bola práve hrozba pobytu za mrežami, ktorá ju prinútila k úteku. Žena dodala, že ju rodina predala do manželstva, ale že zo vzťahu odišla, pretože ju manžel opakovane zneužíval. Keď sa vrátila domov, jej brat a strýkovia sa jej vyhrážali, že ju udajú na políciu, pretože je lesba. Strach a odcudzenie ju prinútili najprv k pokusu o samovraždu a potom prijala ponuku pašeráka ľudí a zaplatila mu za cestu do Európy.
„V jednej chvíli už som všetko to utrpenie nemohla zniesť. Keď mi ten muž povedal, že by som mala opustiť dedinu, okamžite som súhlasila,“ rozpráva Anthonyová so slzami v očiach.
Po príchode do Líbye Anthonyová a Chinonsová zaplatili pašerákom za riskantnú cestu loďou cez Stredozemné more do Talianska. Tam obe požiadali o azyl na základe príslušnosti ku komunite LGBTQ+. Podľa zákonov o migrácii môžu žiadatelia o azyl získať medzinárodnú ochranu na základe toho, že sú „členmi určitej sociálnej skupiny“.
Tento proces však v žiadnom prípade nie je jednoduchý ani zaručený. Obavy o ochranu súkromia obmedzujú otázky o sexuálnej orientácii, ktoré môžu byť migrantom počas azylového pohovoru položené. Spoločenské tabu a neochota otvorene sa hlásiť k homosexuálnej orientácii alebo transgenderovej identite znamenajú, že niektorí migranti túto skutočnosť prinajmenšom sprvu zataja. Keď imigrační úradníci nepoznajú detailné zákony trestajúce homosexualitu v krajinách pôvodu týchto migrantov, nemusí sa im tejto ochrany dostať, uvádza Európsky podporný úrad pre otázky azylu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
