Zatiaľ čo mnohí zo stoviek tisíc migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska z Afriky a Blízkeho východu, utekajú pred vojnou, konfliktami a chudobou, stále viac ich podľa obhajcov ľudských práv uteká pred možnými trestami odňatia slobody či dokonca smrti vo svojich krajinách kvôli ich sexuálnej orientácii alebo rodovej identite.
Ella Anthonyová vedela, že je čas opustiť rodnú Nigériu. Keď utiekla z násilníckeho a vynúteného manželstva a čelila nahnevaným príbuzným, ktorí sa jej vyhrážali, že ju udajú polícií kvôli jej homosexuálnej orientácii. V Nigérii sú totiž vzťahy osôb rovnakého pohlavia nezákonné a počet podobných prípadov rastie, napísala agentúra AP.
Anthonyová aj s partnerkou utiekli pred hrozbou väzenia najskôr v roku 2014 do Líbye a potom do Talianska, kde obe získali azyl. Svoju žiadosť podporili odôvodnenými obavami z prenasledovania osôb z komunity LGBTQ+ vo svojej vlasti.
Získať azyl kvôli pre členov komunity LGBTQ+ nie je zďaleka ľahké, Anthonyovej a jej partnerke Doris Ezuruikeovej Chinonsovej sa to podarilo. Ich príbeh je dôkazom, že to je možné, hoci pred takzvanými dúhovými utečencami naďalej stoja početné výzvy.
„Určite život tu v Taliansku nie je stopercentne taký, aký by sme chceli. Ale povedzme, že je o 80 percent lepší ako v mojej krajine,“ povedala 34-ročná Chinonsoová s Anthonyovou po boku v ich dome v Rieti severne od Ríma. „V Nigérii, keď máte šťastie, skončíte vo väzení. Keď šťastie nemáte, zabijú vás. Tu si môžete žiť, ako chcete,“ dodala.
Väčšina európskych krajín nevedie štatistiky o počte migrantov, ktorí uvádzajú prenasledovanie kvôli sexuálnej orientácii ako dôvod žiadosti o utečeneckú ochranu podľa medzinárodného práva. Mimovládne organizácie, ktoré tento fenomén sledujú, však tvrdia, že ich počet rastie s tým, ako krajiny prijímajú alebo sprísňujú zákony proti homosexualite. Na tento trend upozorňuje Medzinárodný deň proti homofóbii, bifóbii a transfóbii, ktorý pripadol na piatok 17. mája.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
