„Je to ako viera, že sa dá hamburger zmeniť späť v kravu,“ nešetril sarkazmom niekdajší prezident spoločnosti Arthur Rowe. Potom síce vedecká spoločnosť z prísneho stanoviska ustúpila, absolútny zákaz kryoprezervačnej praxe odvolala, stále však varuje, že je to akt špekulácie alebo snáď nádeje, ale nie vedy.
Podľa Maxa Moreho sú však nemocnice k činnosti jeho inštitútu otvorenejšie. „Predtým bolo celkom bežné, že sme sa v nemocnici objavili, snažili sme sa vysvetliť, čo robíme, a oni na to: Toto chcete robiť? V mojej nemocnici rozhodne nie!“ popisoval. Potom, čo sa jeho odboru venovali televízne dokumenty, začali byť vraj nemocnice otvorenejšie: „Typická reakcia je: aké fascinujúce!“
Oživenie proti nebožtíkovej vôli?
Denník The New York Times opisuje významný rozdiel medzi čínskou a americkou praxou. V Spojených štátoch musí o kryoprezervácii s vyhliadkou na oživenie v budúcnosti požiadať samotný pacient. Tamojšie inštitúcie nechcú tým, ktorí sa rozhodli akceptovať odchod zo sveta, pripraviť nechcené prekvapenie, že sa zase prebudia, navyše pravdepodobne v šoku a s mnohými otázkami, snáď dokonca s nevôľou. Zmätene a popudene.
Keď zavolá niekto z rodiny, že im práve umiera strýko Fred, najprv sa preto Alcor dožaduje dôkazov, že si Fred naozaj praje odísť zo sveta s vidinou na návrat. Kvôli etike a isto aj kvôli právnym bitkám. Tých má Alcor napokon do sýtosti aj tak, obvykle zo strany pozostalých. Po smrti svojich príbuzných sa totiž vraj hocikedy snažia kryoprezerváciu zvrátiť – a poplatok zhrabnúť. „Máte príbuzných, ktorí si povedia: Teraz si už mŕtvy, tvoje prianie zamietnem a peniaze si jednoducho vezmem. Je neuveriteľné, ako často sa o to ľudia snažia,“ líči More.
Čínska prax je iná. Tam má rodina, hovorí Drake z Yinfeng, silnejšie slovo ako pacient samotný, platí to napokon aj o liečbe. „Povedzme, že má starý otec rakovinu. V mnohých prípadoch mu o tom ani nepovie a o liečbe rozhodnú rodinní členovia,“ opisuje a dodáva: „A môžu tiež povedať: Podstúpi kryoprezerváciu. Musí na tom byť jednomyseľná zhoda celej rodiny, avšak bez dotyčného, ktorého sa má tento proces týkať.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
