Hlavným dôvodom sú zmluvy o nákupe plynu medzi rakúskou energetickou spoločnosťou OMV a ruskou štátnou firmou Gazprom. Záväzok OMV o povinných odberoch plynu (take-or-pay) voči Gazpromu predstavuje 60TWh ročne, čo stačí na pokrytie takmer celého dopytu plynu v krajine. Zmluvy boli uzavreté na obdobie 2018 až 2040 a pravdepodobne sú lacnejšie, než v prípade susedného Nemecka, ktoré sa musí spoliehať na globálne trhy, aby zabezpečilo dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG).
„Keď Gazprom dodáva, OMV to musí prevziať,“ konštatuje Christoph Dolna-Gruber, analytik národnej energetickej agentúry. Miestne energetické spoločnosti v Rakúsku, z ktorých väčšina je čiastočne vlastnená obcami alebo mestami, to veľmi rady zaplatia. Síce existujú alternatívy, ale sú drahšie kvôli tranzitným poplatkom okolitých krajín. „Neruského zemného plynu je dostatok, ale energetické spoločnosti ho nekupujú,“ konštatovala rakúska ministerka.
EÚ s ruským plynom do budúcnosti nepočíta
Dovoz cez Nemecko podlieha poplatku za skladovanie plynu vo výške 1,86 eur za megawatthodinu. Taliansko plánuje začať vyberať poplatok za vývoz plynu vo výške 2,19 eur za MWh od 1. apríla.
Podľa Ministerstva priemyslu a obchodu SR má zavedenie poplatkov významné dôsledky pre celý európsky trh s plynom. Zvyšujú náklady pre dovozcov plynu, čo vedie k vyšším cenám pre koncových spotrebiteľov a môže oslabovať konkurencieschopnosť podnikov. Poplatok tiež narúša úsilie o diverzifikáciu zdrojov plynu a zvýhodňuje dodávky plynu z Ruska, a to je v rozpore s geopolitickými a cieľmi EÚ zbaviť sa závislosti od dovozu energií z Ruska a posilniť energetickú bezpečnosť.
Cieľom EÚ je do roku 2028 úplne vytlačiť ruský plyn zo svojho trhu. Revízia z Bruselu z roku 2023 však zistila, že Viedeň ešte nezačala svoj postup plánovať.
Alternatívy budú drahšie
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
