Ceny skipasov sa v posledných rokoch zdvihli prakticky vo všetkých rakúskych skiareáloch. Z pohľadu spotrebiteľa však nešlo len o nominálne cenové zvýšenie, ale aj reálne. Príjmy v posledných mesiacoch totiž nerástli tak výrazne ako ceny skipasov. Robert Steiger k cenovej politike rakúskych skiareálov každopádne dodáva, že ceny skipasov aj napriek cenovému nárastu stále často nezodpovedajú ani nákladom. Zvlášť malé a stredné skiareály ani zďaleka dosahujú potrebné zisky.
„Kým ešte v 80. rokoch minulého storočia pravidelne lyžovalo asi 15 percent rakúskej populácie, v posledných rokoch toto číslo kleslo asi na 4 percentá. Zároveň sa postupne zvyšuje aj podiel Rakúšanov, ktorí nelyžujú vôbec. V 90. rokoch minulého storočia ich bolo asi 50 percent, podľa dostupných štatistík je to ale teraz o 10 percentuálnych bodov viac. Lyžovaniu sa tak stáva športom, ktorému sa väčšina Rakúšanov vôbec nevenuje,“ komentuje aktuálne trendy Steiger z univerzity v Innsbrucku.
Lyžovanie v Rakúsku už neláka
Steiger aj preto uvádza, že Rakúsko už z pohľadu rekreačného zjazdového lyžovania už nie je rastovým trhom. V alpskom regióne panuje silná konkurencia, dopyt po lyžovaní dlhodobo stagnuje, v niektorých častiach Rakúska dokonca klesá. Dôvodom je aj postupne klesajúca populácia. Ľudia, ktorí sa na európske územie novo sťahujú, väčšinou na lyžovanie vôbec nemajú vzťah.
„Z pohľadu udržania biznisového modelu rakúskych zjazdoviek je teraz dôležité, aby čo najviac mladých lyžovalo. Práve to sú podľa neho zákazníci zajtrajška. Veľa robia aj školské lyžiarske kurzy. V konečnej rovine ale záleží aj na rodičoch. Tí sa majú o lyžovanie rovnako zaujímať a svojich potomkov presviedčať, že táto voľnočasová aktivita dáva zmysel,“ uzatvára Robert Steiger z univerzity v Innsbrucku.
