Naši susedia patria ku krajinám s najvyššou mierou konzumácie zlatého moku. Výrobcovia si pritom všimli, že v dôsledku zdraženia či finančnej neistoty množstvo vypitého piva z roka na rok klesá.
Česká republika je známa bohatým pivovarníckym dedičstvom a výrobou kvalitných pív. Okrem výrobcov napríklad v Plzni, Českých Budějoviciach či v stovežatej Prahe sa môžu Česi pýšiť aj regionálnymi pivovarmi, ktoré ponúkajú širokú paletu pív, od svetlých a tmavých ležiakov po pšeničné a špeciálne pivá.
Podľa údajov portálu landgeist.com z roku 2022 patrí Česká republika ku krajinám s najvyššou konzumáciou zlatého moku. Zaostávajú za nimi Rakúšania, Nemci, a o výrazne viac aj Slováci.
Dlhodobý trend poklesu predaja českého piva však z roka na rok pozvoľna klesá. Pokračoval aj v roku 2023, dodáva web ceske-pivo.cz. Lokálna spotreba piva sa vlani znížila o 2,4 %.
Pokračujúca ekonomická neistota a zmeny v spotrebiteľskom správaní zákazníkov sa výrazne premietli do priemernej spotreby piva na osobu a ovplyvnili aj podiel predajov v krčmách a reštauráciách. Mierny pokles sa v minulom roku nevyhol ani exportu piva do zahraničia.
Za všetko môžu rastúce ceny a finančná neistota, ktoré brzdia reštart pivovarského trhu na očakávané hodnoty pred rokom 2020. Celková spotreba českého piva sa v roku 2023 len tesne udržala nad hodnotou 20 miliónov hektolitrov, čo predstavuje medziročný pokles o 2,7 %.
Z toho 15,2 miliónov hl sa spotrebovalo v Česku, zvyšok je určený na export do zahraničia. V porovnaní s posledným predpandemickým rokom 2019 vypili Česi o 1,35 milióna hektolitrov českého piva menej. S výnimkou covidových rokov zaznamenali štatistiky podobne nízke hodnoty naposledy v roku 2010.
Napriek vychýreným značkám sa nájdu aj také, ktoré neulahodili chuťovým pohárikom. Portál tasteatlas.com predstavil rebríček štyroch najhorších pív.
Starobrno
Brněnské pivo, známe pod značkou Starobrněnské pivo, sa vyrába na Morave v okrese Brno. Pochutnať si môžete na nealkoholických variantoch, svetlom a tmavom výčapnom pive, ale aj ležiaku.
Tieto pivá sa vyrábajú z odrôd chmeľu Žatecký červeňák a Magnum, pričom voda pochádza z mestského vodovodu. Nealkoholický typ má jemnú chmeľovú arómu a môže mať až 0,6 % alkoholu.
Březnický ležák
Březnický ležák je plzeň českého typu, ktorý sa vyrába v obci Březnice. Ide o pivo zlatistej farby s obsahom alkoholu, ktorý sa pohybuje od hodnôt 4,69 do 5,53 %. Chuť je jemná a typicky horká, s čistou chmeľovou arómou a chrumkavou chuťou.
Pivo je vyrobené zo sladu, granulovaného chmeľu taktiež odrody Žatecký červeňák, chmeľového extraktu, cukru a vody z miestnych prírodných studní. Jediným súčasným výrobcom tohto piva je spoločnosť Pivovar Herold Březnice, ktorá ho varí od roku 1999.
Českobudějovické pivo
Patrí k stredne horkým pivám vyrábané v Českej republike. Voda použitá pri príprave musí pochádzať z podzemného jazera Českobudějovickej kotliny, chmeľ pochádza z oblasti Žatca a sladovnícky jačmeň sa pestuje na Morave.
Dodáva sa ako sladové svetlé pivo aj v intenzívnej tmavej verzii, ktorá má dominantné pražené arómy. Vďaka použitiu žateckého chmeľu má pivo jedinečnú a príjemnú chuť, vďaka čomu je v krajine veľmi obľúbeným alkoholickým nápojom. Pivo sa vyrába v niekoľkých variantoch: svetlý ležiak, svetlý ležiak Kräusened, svetlé výčapné, špeciálne pivo, nealkoholické pivo a tmavý ležiak.
Znojemské pivo
Na zlatý mok vyrábaný v niekoľkých variantoch natrafíte na Znojemsku. Môže sa vyrábať ako svetlé alebo tmavé výčapné pivo aj vo forme ležiaku. Pri výrobe sa používajú iba tri zložky – jačmenný slad, voda a chmeľ.
Vodu zabezpečuje mestský vodovod, pričom chmeľ je z odrôd Žatecký červeňák a Magnum Hallertau. Obsah alkoholu sa líši v závislosti od štýlu; svetlé výčapné sa pohybuje od 3,2 do 4,0 % podielu alkoholu, tmavý výčap má od 3,8 do 4,0 % a ležiaky obsahujú od 4,5 do 5,0 % alkoholu.
