fbpx

Radšej živý dezertér ako mŕtvy hrdina, tvrdia Ukrajinci, ktorí utiekli pred povolaním

Vojna na Ukrajine trvá už takmer dva roky. Ilustračné foto. Zdroj: TASR/AP
„Lepšie byť živým dezertérom ako mŕtvym hrdinom,“ tvrdí 31-ročný Andrij, ktorý utiekol pred povolaním na front do zahraničia. Je jedným z mnohých ukrajinských mužov, ktorí buď zostali v cudzine, alebo utiekli, prípadne sa skrývajú. S mnohými z nich hovorili reportéri týždenníka Focus a portálu Tagesschau a pýtali sa ich nielen na mnohokrát dramatický útek, ale aj na to, ako svoje rozhodnutie nesú, informujú novinky.cz.

Reportéri týždenníka Focus a portálu Tagesschau pod podmienkou zachovania anonymity hovorili so štyrmi mužmi, ktorým sa podarilo vyhnúť vojne. Andrij zaplatil 6000 dolárov, aby mohol z Ukrajiny ujsť. Vasyl sa začal skrývať. Mykola bol v čase vypuknutia vojny v zahraničí a už sa nevrátil. Anton utiekol z Ruskom okupovaného územia.

Stal sa neviditeľným

Otázka úteku alebo frontu bola pre 43-ročného Mykolu bezpredmetná. Mal šťastie, vo februári 2022 bol v Berlíne a na Ukrajinu sa jednoducho nevrátil. V Nemecku pracoval pred inváziou ako stavebný robotník. „Pochádzam zo západnej Ukrajiny a v našej dedine už nezostali takmer žiadni muži. Sú buď na fronte, alebo ako ja v zahraničí,“ rozpráva.

Najskôr bol tri mesiace v Nemecku a potom tri mesiace na Ukrajine, pretože Ukrajinci môžu šesť mesiacov v roku cestovať do schengenského priestoru bez víz. „Teraz tu jednoducho žijeme a pracujeme nelegálne. Práce mám dosť, dopyt po nás, po našej práci je veľký,“ hovorí. Nežiadal o povolenie na pobyt, pretože nechcel byť závislý na sociálnych dávkach.

„Urobil som dobre. Nikto ma nenúti do kurzov nemčiny ani odo mňa nechce, aby som chodil na pracovné pohovory na úrade práce. Som neviditeľný človek,“ opisuje.

Za ním prišla jeho manželka, dcéra zostala na Ukrajine, pretože študuje, ale pravidelne za nimi dochádza. „Neznášam ukrajinský štát. Nedáva nám žiadne sociálne istoty, ale zároveň žiada, aby sme sa vrátili a bojovali. Necítim povinnosť to urobiť, pretože nesúhlasím so súčasnou politikou,“ uviedol Mykola. Rozčuľuje ho, že deti ukrajinských politikov sú ukryté a na front sa posielajú obyčajní ľudia. Neverí oficiálnym štatistikám. Podľa jeho slov je počet mŕtvych oveľa vyšší.

„Keď bol môj bratranec pred dvoma rokmi povolaný, vybrali sme v rodine peniaze, aby sme mu kúpili kvalitné vybavenie. Neverili sme, že to štát zabezpečí. Pred piatimi mesiacmi bol nahlásený ako nezvestný na Donbase,“ rozpráva.

Pre rodinu je to podľa jeho slov tragédia. Zdá sa, že padol. „Ale jeho žena nedostáva finančnú podporu, pretože sa jeho telo dosiaľ nenašlo. To je nespravodlivosť,“ rozčuľuje sa.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2 3
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie