Čeliť sociálnym krízam umožňuje zavedenie automatických stabilizátorov. V porovnaní s členskými štátmi EÚ alebo Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) však patríme ku krajinám, ktoré ich používali najmenej. Uviedla to na pondelkovej konferencii sociologička Iveta Radičová, ktorá predstavila expertízny materiál s návrhmi opatrení.
„Odporúčame prijať súbor automatických stabilizátorov, ktoré budú dostatočne chrániť adresne v danom čase a danej situácii prepad v spoločenskej realite. Sú dopredu legislatívne zadefinované a začnú automaticky fungovať, keď sa naplní kritérium krízovej situácie,“ vyhlásila Radičová.
Dodala, že tento nástroj nie je dostatočne využívaný, čo štát následne stojí obrovské peniaze s menšími efektami ako v iných krajinách. Výdavky domácností by tak boli stabilizované vyššími a dlhšími dávkami v nezamestnanosti alebo platbami sociálnej pomoci.
Slovensko podľa Radičovej čelí dvom typom sociálnych rizík. Medzi staré patrí rodičovstvo, nezamestnanosť, ochorenie, pracovná zdravotná nespôsobilosť, staroba, smrť. Zároveň prichádzajú aj nové riziká v podobe globálnych zmien a kríz.
Súčasná definícia životného minima je podľa Radičovej neakceptovateľná. „Navrhujeme aby životné minimum nezasahovalo do daňového systému. Taktiež navrhujeme, aby sme súčasné minimum zaradili dvoma úrovňami, a to existenčným a sociálnym minimom, tak aby výška existenčného minima bola garantovaná,“ doplnila.
Ako najväčší problém vidí nízke dôchodky, ako aj nižšie dôchodky žien a starnutie obyvateľstva. Jedným z návrhov je preto odvíjanie valorizácie dôchodkov nie od priemernej dôchodcovskej inflácie za určité obdobie, ale od najaktuálnejšej informácie o dôchodcovskej inflácii a raste priemernej mzdy.
Štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Anna Aftanasová pripomenula, že rezort upravil životné minimum, valorizoval v skoršom termíne dávky v hmotnej núdzi a zvýšil príspevok na bývanie. „Na MPSVR SR sme identifikovali niekoľko zraniteľných skupín, ktorým sme smerovali konkrétnu finančnú pomoc, aby sme zlepšili ich životnú úroveň s ohľadom na rastúcu inflačnú krivku,“ dodala.
Jedným z návrhov, ktoré Radičová predstavila, je aj zmiernenie pravidiel na poskytovanie dávky v nezamestnanosti, uvoľnenie stropu na denný vymeriavací základ, ako aj podpora kvalitných pracovných príležitostí.
