Moskva na okupované územia na Ukrajine vyslala už 35-tisíc členov ruskej Národnej gardy, ktorých úlohou je potláčať akýkoľvek vzdor občanov. Uviedlo to ukrajinské Národné centrum odporu (CNR), podľa ktorého takzvaná Rosgvardija tiež filtruje civilné obyvateľstvo a hľadá členov podzemného hnutia. Svoje úsilie teraz podľa centra zrejme výrazne zintenzívni s ohľadom na nadchádzajúce prezidentské voľby v Rusku.
Rosgvardija má na obsadených územiach k dispozícii obrnené transportéry, tanky, delostrelecké systémy alebo vrtuľníky. „Celú túto škálu zbraní gardisti používajú na potlačenie tých, ktorí nesúhlasia s ruskou okupáciou,“ uvádza CNR s odkazom na svoje zdroje v podzemnom odboji.
Približne polovica z gardistov nasadených na Ukrajine tvorí pravidelné formácie, ktoré sa delia na zhruba päťdesiat taktických skupín. Zvyšok činí asi stovka jednotiek, ktoré Moskva dováža na základe rotácií.
Pod ruskou kontrolou sa teraz nachádzajú časti Doneckej, Chersonskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Záporožskej oblasti. V roku 2014 Moskva v rozpore s medzinárodným právom pripojila k svojmu územiu polostrov Krym.
„Okrem bojových operácií proti civilnému obyvateľstvu sa zamestnanci Rosgvardija aktívne podieľajú na propagandistických aktivitách vo vzdelávacích inštitúciách. Hrajú tiež úlohu projekcie sily tým, že neustále hliadkujú v obývaných oblastiach v obrnených bojových vozidlách a v plnej výstroji,“ uvádza CNR.
Rosgvardija sa predvlani podieľala na ochrane volebných miestností počas hlasovania na okupovaných územiach, ktoré Kremeľ označoval ako referendum o pripojení k Rusku. Kyjev a svet jeho výsledky odmietli uznať. Vlani v auguste potom Národná garda v obliehaných regiónoch dohliadala na lokálne voľby.
„Niet pochýb o tom, že ruskí gardisti budú vyvíjať nátlak na civilné obyvateľstvo počas procesu príprav na nadchádzajúce voľby prezidenta Ruskej federácie,“ konštatovalo CNR, ktoré Rosgvardiji vo svojej správe označilo za „ruskú obdobu gestapa z čias nacistickej tretej ríše“.
Ukrajina ruské plány na usporiadanie prezidentských volieb na okupovaných územiach tvrdo odsúdila a akékoľvek budúce hlasovanie označila za neplatné. Voľby sa uskutočnia v marci, pričom sa očakáva, že sa prezidentom tretíkrát v rade stane súčasná hlava štátu Vladimír Putin.
Zatiaľ čo ukrajinskí vojaci na fronte vzdorujú ruskej armáde, ukrajinskí partizáni žijúci na okupovaných územiach vykonali už niekoľko útokov na pracovníkov Moskvy. Minulý týždeň partizáni na Kryme zaútočili na ruský radarový systém a riadiace centrum, ktoré podľa Kyjeva „zodpovedá za bezpečný komunikačný kanál s Kremľom, vrátane koordinácie protivzdušnej obrany celého polostrova“.
