Za počiatočným znížením vývozu nestojí žiadny iný očividný dôvod ako koniec obilnej dohody a s ním spojené riziká. Úlohu by teoreticky mohla samozrejme hrať napríklad menšia úroda alebo zmena v dopyte. K ničomu z toho ale vo väčšej miere nedošlo.
Podľa analýzy satelitných snímok vykonanej americkým programom NASA Harvest bolo vlani počasie priaznivé, čo naopak pomohlo zmenšiť prepad produkcie spôsobený úbytkom polí v dôsledku ruskej invázie. Úroda bola u väčšiny plodín v roku 2023 ľahko vyššia ako v roku 2022 aj podľa zahraničnej služby amerického ministerstva poľnohospodárstva.
Ismini Pallaová z Úradu koordinačného centra OSN pre čiernomorskú obilnú iniciatívu povedala Zoznam Správam, že portfólio krajín, kam Ukrajina vyvážala, bolo podobné pred aj po konci dohody, takže rolu nehrala ani výrazná zmena v dopyte.
Za spomínaným poklesom vývozu teda skutočne stoja dôvody spojené s koncom obilnej dohody, ktoré ale z nejakého dôvodu postupom času prestali hrať úlohu. Otázkou je prečo.
Cez more, alebo po Dunaji?
Z čísel uvedených v grafoch vyššie sa zdá, že Ukrajina v druhej polovici roku 2023 prakticky nezmenila spôsob vývozu a väčšinu ďalej vyvážala cez prístavy čiže rovnako ako v roku 2022.
Ponúka sa teda variant, že sa Ukrajine podarilo zaistiť bezpečnosť koridoru a po pár mesiacoch presvedčiť aj ostatných, že úzka trasa jej teritoriálnymi vodami a následne vodami krajín NATO je dosť široká, aby sa v nej pohybovalo veľké množstvo obchodných lodí.
Realita ale môže byť ešte trochu iná. Spomínaná formulácia „cez prístavy“, ktorú používa ukrajinské ministerstvo, totiž zahŕňa aj obilie a ďalšie plodiny vyvezené mimo čiernomorský koridor – a to po Dunaji.
Druhým ponúkajúcim sa vysvetlením teda je, že doprava cez Čierne more do Bosporskej úžiny bola ďalej obmedzená, lenže riečna trasa rozdiel vyvážila.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
