Počas testu vedci sledovali mozgovú aktivitu psov pomocou elektroencefalografie (EEG), pričom odhalili rôzne vzorce aktivity, keď sa predmety zhodovali alebo rozchádzali so slovami, ktoré povedal ich majiteľ. Najväčší rozdiel zaznamenali pri slovách, ktoré psy podľa svojich pánov poznali najlepšie.
Podobné výkyvy ukázalo EEG aj pri testoch tohto typu vykonávaných na ľuďoch. Vedci ich interpretujú tak, že ľudia rozumeli slovu natoľko dobre, že si dokázali vytvoriť mentálnu predstavu, ktorú potom potvrdil, alebo vyvrátil následne ukázaný predmet. Borosová zdôraznila, že netvrdí, že psy rozumejú slovám rovnako dobre ako ľudia. Bude podľa nej potrebná ďalšia práca, aby vedci napríklad pochopili, či psy dokážu zovšeobecňovať tak, ako sa to učia ľudia v detstve.
Štúdia nastolila otázku, prečo, pokiaľ psy rozumejú určitým podstatným menám, sa to u viacerých z nich neprejavuje. Jednou z možností je, že pes vie, na čo slovo odkazuje, ale netrápi sa tým, že by sa podľa toho správal. „Môj pes sa stará len o svoju loptičku. Keď mu prinesiem inú hračku, vôbec sa o ňu nezaujíma,“ povedala Borosová.
