Čítame ďalšie a ďalšie štúdie oslavujúce zdravotné benefity cvičenia. Nedarí sa nám však na neho nájsť čas počas nabitého týždňa, a cez víkendy to dobiehame s pocitom previnenia a márnosti. Nie je to však na mieste, víkendové cvičenia nie sú slabou záplatou, hovorí aktuálna štúdia. Preverila ich prínosy pre zdravý mozog, píše portál iDnes.cz.
Nie je to pritom prvý výskum, ktorý vystavil cvičeniu napchanému do dvoch dní v týždni, najčastejšie práve víkendov, certifikát užitočnosti. Už rozsiahla štúdia viac ako 350 tisíc ľudí z roku 2022 preukázala, že „víkendoví bojovníci“ majú nižšie riziko úmrtia zo všetkých dôvodov. Tohtoročná štúdia zistila, že aj víkendové cvičenia napomáhajú chudnutiu, štúdia z roku 2023 priznala nárazovému cvičeniu prínos na srdcové zdravie.
Účinky nerovnomerne rozloženej telesnej aktivity na mozgovú kondíciu však zostávali nepreskúmané, poznamenáva portál Medical Daily. Čínska štúdia vydaná magazínom Nature Aging sa to rozhodla napraviť. Potenciálne zdravotné účinky víkendového cvičenia na riziko demencie, Parkinsonovej choroby a mŕtvice, ale tiež depresií, bipolárnej poruchy a úzkosti pritom porovnávala nielen s kondíciou tých, ktorí si cvičenie odopierajú, ale tiež s efektmi pravidelného cvičenia.
Do troch skupín účastníkov a účastníčok, ktorých bolo viac ako 75-tisíc, rozdelila práve podľa miery fyzickej aktivity. Oddiel stúpencov pasivity si doprial menej ako 150 minút miernej alebo energickej aktivity týždenne. Víkendoví bojovníci onú porciu zvládli, ale najmenej päťdesiat percent ju natlačili do jedného alebo dvoch dní. Stúpenci pravidelných cvičení celkovú dĺžku rozvrhli rovnomernejšie počas týždňa.
Priemerný vek sledovaných bol šesťdesiatjeden rokov, päťdesiatpäť percent tvorili ženy. Čínski vedci ich monitorovali takmer osem a pol roka, nespoliehali sa pritom len na hlásenie účastníkov a účastníčok svojho výskumu. Mieru a rozloženie ich cvičenia zaznamenávali akcelerometre. To dáva ich práci hodnovernejší charakter, iné štúdie sa totiž spoliehajú na subjektívne výpovede svojich respondentov a respondentiek.
Neurologickú a psychickú kondíciu všetkých troch skupín sledoval vedecký tím vďaka prístupu do zdravotnej dokumentácie. Výsledky očistil od vplyvu faktorov, ako bolo fajčenie, konzumácia alkoholu, ale aj vysoký tlak, rakovina a cukrovka, zdôrazňuje portál The Conversation.
Hlavným cieľom bolo zistiť, či a ako prospieva mozgu nepravidelné cvičenie. Muži a ženy, ktorí sa s ním museli uspokojiť, pritom tvorili celých štyridsať percent sledovanej vzorky výskumu.
Analýza výsledkov výskumu prináša dobré správy a apelatívne posolstvo. Zhŕňa ho profesor psychológie a autor Programu optimálneho výkonu v športoch Brad Donouhe. „Niektorých ľudí môže od cvičenia odrádzať mienku, že ho musia podstupovať pravidelne. Táto štúdia, zdá sa, ukazuje, že ak si dokážete nájsť pre mierne až intenzívne cvičenie jeden dva dni, ponúkne vám to veľmi významné benefity,“ uviedol pre portál AOL.
Cvičiť sa oplatí, aj keby vám naň zostal jediný deň v týždni. Dôležitá je celková doba venovaná telesnej aktivite, nie až tak jej rozloženie. Víkendoví bojovníci sa totiž pýšili skvostnými ziskami. Riziko demencie mali o 23 percent nižšie ako tí, čo na limit 150 minút nedosiahli, nebezpečenstvo Parkinsonovej choroby nižšie o celých 49 percent, riziko mŕtvice nižšie o 13 percent. Podobne menej im hrozili psychické choroby, riziko depresie mali nižšie o 26 percent, riziko úzkostných stavov o 28 percent, uvádza web HealthLine. Jediná choroba, ktorej riziko s cvičením nesúviselo, bola bipolárna porucha.
Všetky benefity víkendového cvičenia boli pritom porovnateľné so ziskami, ktoré mozgovej kondícii dopraje pravidelné cvičenie. „Zistili sme, že vzorec víkendového cvičenia je spojený s obdobne nižšími rizikami demencie, mŕtvice, Parkinsonovej choroby, depresie a úzkostí ako program pravidelného cvičenia,“ zdôrazňuje štúdia.
Prečo cvičenie mozgu prospieva po neurologickej aj psychickej stránke, vysvetľuje na HealthLine odborník Paul Arciero. Telesná aktivita zvyšuje prúdenie krvi do mozgu, kam sa s ňou dostávajú živiny a kyslík, a odkiaľ sa naopak odplavujú škodlivé, odpadové látky a toxíny. Napomáha rastu nervových vlákien, znižuje masu povlaku a zápaly. Okrem toho cvičenie vyplavuje vo vnútri mozgu opioidy, ktoré zlepšujú náladu. Odborník na mozgové zdravie Ryan Glatt potom dopĺňa, že telesná aktivita ovplyvňuje moduláciu neurotransmiterov, čo môže taktiež pozitívne pôsobiť na náladu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
