Syn garbiara
Slávny chemik a mikrobiológ Louis Pasteur sa narodil v roku 1822 v meste Dole vo východnom Francúzsku do rodiny prostého garbiara. Hoci oplýval maliarskym talentom, napokon sa stal profesorom na univerzitách v Sorbonne a Štrasburgu, členom Francúzskej akadémie vied a Londýnskej kráľovskej spoločnosti. Od roku 1888 bol riaditeľom dnešného Pasteurovho ústavu.
V roku 1861 objavil existenciu anaeróbnych baktérií a okrem iného dokázal určiť niektoré mikroorganizmy, vyvolávajúce infekčné ochorenia, napr. gangrénu, slepačí mor, sneť slezinnú a v neposlednom rade spomínanú besnotu.
Sám ruský cár Alexander III. poslal Pasteurovmu ústavu dar stotisíc frankov za vyliečenie 16 mužov zo Smolenska, ktorých napadli rozbesnení vlci.
Pasteur bol jedným z prvých, kto uplatnil v praxi očkovanie oslabenou vakcínou ako metódu ochrany proti infekčnému ochoreniu.
Dáni vítali Pasteura ako záchrancu ovčích stád, pivovarníci mu stavali sochy — a svojho času zachraňoval aj francúzske hodvábnictvo. V 60. rokoch 19. storočia bol totiž hodvábnický priemysel devastovaný dvoma chorobami, ktoré infikovali húsenice priadky morušovej. Pasteur skúmal vajíčka priadky morušovej pod mikroskopom a šikovne objavil pôvodcu ochorenia. Navrhol prísne opatrenia výberu zdravých jedincov priadky, čím zabránil epidémii.
A predsa sa našli závistlivci a nepriatelia, ktorí proti jeho osobe, jeho výskumu a vedeckému poznaniu rozpútali takú štvavú kampaň, že podlomila jeho zdravie.
Talentovaný chemik zomrel roku 1895 neďaleko Paríža vo veku 72 rokov. Má zásluhu na tom, že sa od polovice 19. storočia v mnohých častiach sveta zásadne predĺžila dĺžka ľudského života a zároveň znížila úmrtnosť.
Pasteur má dnes po celom svete niekoľko pomníkov, pomenovali po ňom námestia, stanice metra, múzeá… a dokonca aj asteroid.
