Hovorí sa, že ak ľudstvo úspešne prežilo 19. storočie, môže za to chemik Louis Pasteur. Hoci sa narodil do chudobných pomerov, rodina netrvala na tom, aby bol garbiarom ako otec, a umožnila mu študovať. Do dejín sa zapísal ako otec vakcinácie, ktorý zachránil ľudstvo pred troma smrteľnými chorobami — antraxom, cholerou a besnotou.
6. júla 1885 do Pasteurovho laboratória zavítali traja ľudia. Zámožný muž v nedeľnom obleku, žena v alsaskom národnom kroji a jej malý syn s obviazanou rukou. 9-ročného Josepha Meistera pohryzol nahnevaný pes, ktorý patril onému zámožnému mužovi. Napadol aj jeho, a tak bol nútený ho zastreliť. Našťastie mal toľko rozumu, že privolal zverolekára, ktorý zistil, že pes bol chorý na besnotu.
Miestny lekár odporučil matke, aby vyhľadala doktora Pasteura v Paríži. Bledá alsasanka tak čakala na odpoveď od doktora, ktorý nie je lekárom.
Diplomovaný chemik Louis Paster vtedy stál pred osudovým rozhodnutím: vyskúšať očkovaciu látku na človeku či nie?
Pretože by bolo dieťa odsúdené na strašnú smrť, rozhodol sa tento experiment predsa len podstúpiť. Trvalo dlhočizných 12 dní, počas ktorých trpel doktor nespavosťou a nedočkavo očakával výsledky… až 31. júla 1885 odišiel malý Joseph domov, úplne zdravý. Chlapec sa už navždy zapísal do dejín lekárstva ako dieťa, ktoré vstalo z mŕtvych, ako prvý pacient na svete, ktorý sa úspešne zotavil z besnoty.
Zaujímavosťou je, že v dospelosti sa Joseph stal správcom domu, v ktorom sídlil Pasteurov inštitút. Svojho záchrancu, doktora Pasteura, prežil o celých 45 rokov. V júni 1940, kedy Nemci obsadili Paríž, spáchal samovraždu…
Späť k besnote. Faktom je, že lekári márne hľadali proti besnote liek už tisíce rokov. Táto strašná choroba, ktorej význam v množstve jazykov možno preložiť aj ako „hrozné šialenstvo“, spôsobovala infikovaným ťažkú smrť. Spočiatku panovala domnienka, že ide o čosi v slinách nakazeného zvieraťa. Sám Pasteur nemal vtedy taký mikroskop, ktorý by mu pôvodcu „hrozného šialenstva“ ukázal, ako vedec bol však nesmierne vynaliezavý a pracovitý.
Na medzinárodnom lekárskom kongrese v Kodani roku 1884 mohol tento skromný chemik, vtedy už po mŕtvici napoly ochrnutý, schopný povedať výsledok svojho nebezpečného výskumu: Psy aj ľudí je možné očkovať proti besnote.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
