V prieskumoch sa zrejme ešte neprejavil vplyv konsolidačných opatrení. Tie môžu zatočiť s preferenciami aktuálnych vládnucich strán.
Druhý januárový týždeň priniesol nový volebný model preferencií politických strán a hnutí. V období od 7. do 13. januára 2025 ho zostavila agentúra SCIO na vzorke 1 000 respondentov.
SNS s hlbokým prepadom
Oproti decembrovému prieskumu evidujú všetky tri strany súčasnej koalície mierny pokles preferencií. Takmer 1,5-percentný nárast zaznamenalo Progresívne Slovensko, ktoré stojí na čele prieskumu s rovnými 23 percentami.
Druhý je víťazný Smer-SSD po parlamentných voľbách v roku 2023, ktorý zaznamenal pokles o pol percenta na 20,9 percent.
Trojicu uzatvára mimoparlamentná Republika, ktorú by volilo 10,4 percent respondentov oproti decembrovým 12,7 percent, za ktorou nasleduje ďalšia koaličná strana Hlas-SD, ktorá by získala len o 0,2 percenta menej (10,2 %).
Slovenská národná strana, ktorá je súčasťou štvrtej vlády Roberta Fica, by sa do parlamentu nedostala a eviduje hlboký prepad preferencií. Oproti zisku 5,62 percent vo voľbách 2023 prišla ešte o 0,3 percent voličov, pretože v januári by ju volilo len 2,9 percent opýtaných.
Tento výsledok nielen, že je nedostačujúci na vstup do parlamentu, ale SNS by ani nezískala finančné prostriedky na kompenzáciu predvolebných nákladov, ktoré dostávajú strany po prekročení hranice 3 percent.
Do parlamentu by sa dostala aj štvorica aktuálnych opozičných strán. Najviac posilnilo hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré preferuje 8,6 percent respondentov (7,2 percent v decembri 2024).
Rovných šesť percent získali kresťanskí demokrati (6,5 percent v decembri 2024), Gröhlingova SaS by si pripísala 5,5 percenta (4,8 percent v decembri 2024) a poslednou stranou, ktorá by prekročila brány parlamentu, sú Demokrati s 5,3 percentným ziskom.
Len dve desatiny by chýbali strane Borisa Kollára. Sme rodina by volilo 4,8 percent opýtaných. „Ak sa tieto výsledky volebného modelu prepočítajú na parlamentné mandáty, dostaneme sa do zaujímavej situácie,” tvrdí hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
„Ak by sa aj k stranám SMER-SSD a Hlas-SD, pridalo hnutie Republika miesto SNS, ktoré by neprekročilo 5 % kvórum, získali by len 69 mandátov, čo by na zostavenie vlády nestačilo,” vysvetľuje Klus.
Počet mandátov pre strany, ktoré by sa dostali do parlamentu:
- Progresívne Slovensko – 39
- Smer-SSD – 35
- Republika – 17
- Hlas-SD – 17
- Hnutie Slovensko – 14
- KDH – 10
- SaS – 9
- Demokrati – 9
Udržať sa vo vláde za každú cenu
Ďalší problém by mohol nastať na opačnom brehu. Na vznik vlády by bolo potrebných až 5 opozičných strán, vďaka čomu by vznikla super široká koalícia. Získali by 81 mandátov. Pravdepodobnosť spojenia týchto strán je viac než nereálna.
„Predstava spoločnej vlády progresívcov, kresťanských demokratov a poslancov okolo Igora Matoviča, bez ktorých by sa funkčná vláda zostaviť nedala, sa nejaví realisticky. O to zvlášť, že k tejto zostave by boli potrebné ďalšie dve strany. SaS, ktorá oproti decembru zaznamenala nárast späť do predchádzajúcich percent bezpečnejšie nad hranicou zvoliteľnosti a Demokrati, ktorý sa v našich modeloch začínajú stabilizovať nad 5 percent,” upresňuje Klus.
Klus dodáva, že v prieskumoch sa zrejme ešte neprejavil vplyv konsolidačných opatrení. Tie podľa neho môžu zatočiť s preferenciami aktuálnych vládnucich strán.
„Dá sa predpokladať, že perspektíva volebného patu utlmí rezignačné vyhlásenia časti koalície na čele s premiérom smerujúce k predčasným voľbám v roku 2025 a môže pôsobiť ako dôležitý faktor v snahe jej udržania za každú cenu.“
