Generálneho prokurátora Maroša Žilinku by určite volilo necelých osem percent opýtaných a jeho voľbu zvažuje ďalších 15 percent. O kandidatúre Maroša Žilinku sa špekulovalo po tom, ako krátko pred parlamentnými voľbami ohlasoval zásadné rozhodnutie. Následne však poprel, že by kandidoval za prezidenta a navyše po voľbách oznámil, že sa predsa rozhodol zostať na poste generálneho prokurátora. Z posledných Žilinkových statusov vyplýva, že kandidovať za prezidenta nemieni.
S podporou na tom nie je dobre ani bývalý minister zahraničia za Smer Ján Kubiš, ktorý zatiaľ len zbiera potrebných 15-tisíc podpisov. Určite ho chcú voliť len tri percentá respondentov a ďalších 16 percent vraví, že by „bol jedným z mojich kandidátov“. Diplomat pôsobí hlavne v medzinárodných organizáciách, ale nie je zjavne všeobecne známou osobnosťou. Až 43 percent opýtaných uviedlo pri jeho mene slovo neviem.
Ešte menej ľudí chce voliť vedca Roberta Mistríka, ktorý kandidatúru nevylučuje. Určite mu chcú dať hlas dve percentá opýtaných, pre ďalších 17 percent ale môže byť jedným „z mojim“ kandidátov. Robert Mistrík patril v prezidentských voľbách 2019 k favoritom, keď však s blížiacim sa termínom volieb rástla popularita Zuzany Čaputovej, Mistrík sa vzdal v jej prospech. Čaputová potom jasne porazila kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča.
