Kresťanskodemokratické hnutie je slovenská stredopravicová strana. Podľa jej vlastných slov je „jasná voľba pre konzervatívnych, kresťansko-demokratických voličov a všetkých slušných ľudí“. Akou cestou si táto strana prešla?
KDH sa na politickej scéne prvýkrát objavilo v roku 1990, teda ešte počas Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Jej oficiálne založenie je datované na 17. februára 1990 v Nitre. V tomto roku sa KDH zúčastnilo prvých slobodných volieb, kde získalo 19,21 % a stalo sa tak súčasťou parlamentu. Ešte viac sa strane darilo v komunálnych voľbách, kde získalo 10 564 poslancov a 541 primátorov a starostov. Už o dva roky neskôr malo KDH vo voľbách 8,89 %, čo im síce stačilo na vstup do parlamentu, ale do nadchádzajúcej vlády sa nedostalo. V riadnych voľbách v roku 1994 sa situácia zopakovala.
Prišiel rok 1996, kedy vznikla Modrá koalícia, o rok neskôr bola pretvorená na dúhovú koalíciu a pričlenila strany SDSS a SZS. Do vlády sa KDH znovu posadilo ako súčasť Slovenskej demokratickej koalície v roku 1998 so ziskom 26,33 %. Vnútropolitické spory však vyústili do odchodu poslancov na čele s Mikulášom Dzurindom. Strana sa vo februári 2006 rozhodla pre odchod z vlády. Dôvodom bol premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý odmietol zaradiť do parlamentu návrh zákona o výhrade vo svedomí.
V rovnakom roku ostalo KDH na vážkach, či ísť do vlády so stranou Smer-SD. Jedna časť na čele s predsedom Hrušovským s tým súhlasila, druhá časť politikov s Lipšicom a Palkom to razantne odmietala. Medzitým Smer-SD zložil vládnu koalíciu so stranami HZDS a SNS, KDH tak zostalo v opozícii.
V roku 2001 krajinou otriasla azda najznámejšia slovenská politická kauza – Gorila. Spis údajne obsahuje prepisy rozhovorov z odpočúvania Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, s politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave. V spise sa v súvislosti s údajným financovaním spomína aj hnutie KDH.
V roku 2010 získalo KDH 8,52 % hlasov a stalo sa súčasťou vládnej koalície. O dva roky neskôr táto vláda padla, a to po spojenom hlasovaní o navýšení eurovalu a dôvere vláde. V nasledujúcich voľbách KDH mierne poskočilo na hodnotu 8,82 %, do vlády sa však nedostalo. Trpkou príchuťou boli aj roky 2016 a 2020, kde sa KDH nedostalo dvakrát do parlamentu s výsledkom tesne pod 5 %.
Kto je Majerský
Nový vietor do ochabnutých krídel KDH vniesli predčasné parlamentné voľby, ktoré sa budú konať v sobotu 30. septembra 2023. Do volieb kráča KDH na čele s Milanom Majerským, ktorý na predsedníckej stoličke vystriedal Alojza Hlinu. V roku 2020 si ho za predsedu zvolilo 278 z 326 delegátov.
Milan Majerský získal magisterský titul na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove v roku 1997. Od konca štúdia pôsobil ako pedagóg na Gymnáziu sv. Františka Assiského v Levoči, v roku 2016 úspešne obhájil titul PhD. na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V roku 2014 v komunálnych voľbách opäť kandidoval na post primátora Levoče, teraz ale už úspešne. Majerský je aktuálne predsedom Prešovského samosprávneho kraja, pričom túto pozíciu získal v roku 2017 a následne obhájil v roku 2022.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
