Kontakt s ľavičiarmi
Oppenheimer sa stal po vojne vplyvnou osobnosťou vedeckej komunity a zastával rôzne vedúce pozície. V jadrových záležitostiach presadzoval medzinárodnú kontrolu a spoluprácu, zdôrazňoval potrebu jadrového odzbrojenia a snažil sa zabraňovať šíreniu jadrových zbraní.
Jeho politické názory a kontakty s ľavicovo orientovanými kolegami sa však v povojnovom období dostali pod drobnohľad. Začiatkom 50. rokov čelil dokonca obvineniam z údajných väzieb na komunistické organizácie. V roku 1954 sa konal výsluch, ktorý viedol k odobratiu jeho bezpečnostnej previerky. Incident poškodil Oppenheimerovu povesť a spôsobil mu veľké osobné trápenie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako vedec však zostal aktívny, hlavne v oblasti teoretickej fyziky a astrofyziky, a pôsobil aj na akademickej pôde. V roku 1963 mu prezident Lyndon B. Johnson udedlil Cenu Enrica Fermiho, čím ocenil jeho výnimočný prínos vede. Počas svojej kariéry obržal množstvo ďalších ocenení, vrátane prestížnej Národnej medaily za vedu.
Život J. Roberta Oppenheimera skončil 18. februára 1967. Zanechal po sebe komplexné dedičstvo vedeckej brilantnosti, etickej dilemy a politických sporov, jeho prínos teoretickej fyzike a jeho rola vo vývoji atómovej bomby zostávajú nespochybniteľnými. Aj napriek výzvam, ktorým čelil, cítiť Oppenheimerov vplyv na svet vedy a jadrovú politiku a jej kontrolu dodnes.
