Ako prvá nafotila vojnové zákopy
O svojich cestách napísala pre National Geographic okolo 21 článkov. Opisovala život domorodcov, o Peruáncoch sa vyjadrila, že „majú bosé nohy v sandáloch z lamej kože“. Vďaka svojim článkom získala prezývku ´pani Marco Polo Ameriky´.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Počas prvej svetovej vojny bola prvou novinárkou, ktorá mohla navštíviť a fotiť francúzske zákopy. „Neexistuje dôvod, prečo by žena nemohla ísť všade, kam ide muž – a ešte ďalej,“ vyjadrila sa pre médiá v roku 1920. „Ak má žena rada cestovanie, ak má lásku k čudnému, tajomnému a stratenému, nie je nič, čo by ju udržalo doma…“
O desať rokov neskôr sa vybrala na plavbu cez Gibraltár, do Španielska, Francúzska, Egypta, Habeša (terajšej Etiópie), francúzskeho a talianskeho Somalilandu, Iraku a Sudánu. Chcela vidieť korunováciu nového cisára Etiópie Haile Selassieho.
Vo svojich článkoch kritizovala nespravodlivosti, s ktorými sa počas ciest stretla. Nebála sa kritizovať činy Európanov kolonizujúcich Južnú Ameriku. Napriek tomu ju spoločnosť skôr považovala za dobrodružnú cestovateľku ako serióznu prieskumníčku.
Ženám ukázala, že ich poslanie nie je iba varenie
V roku 1925 vznikla organizácia Spoločnosť geografiek (The Society of Woman Geographers) a Harriet sa stala jej prvou prezidentkou. Vďaka organizácii sprostredkúvala ženám svoje zážitky z ciest. Krátko na to spadla z útesu a zlomila si niekoľko stavcov. Aj napriek tomu, že bola pripútaná na lôžko a nemala už nikdy chodiť, po zotavení sa opäť vydala na cesty, na ktorých strávila 20 mesiacov.
Harriet ukázala ženám, že ich poslaním nie je iba varenie a starostlivosť o domácnosť. Ako sa rozvíjala jej kariéra, vyvíjali sa aj práva žien v Amerike. V tom čase získali právo voliť, začali chodiť na vysoké školy v rekordnom počte a stále viac pracovali, pretože muži museli ísť na front.
Organizáciu viedla, až dokým sa v roku 1933 nepresťahovala do Francúzska. Zomrela o štyri roky neskôr vo veku 61 rokov. Pred smrťou žiadala, aby jej zbierku cestopisov darovali knižnici v jej rodnom meste. O pol storočia neskôr skupina žien založila na jej počesť spoločnosť Harriet Chalmers Adams a pred knižnicou stojí jej busta.
