Nakoniec si jeden z jeho priateľov všimol, že žije a presunul ho do trupu lietadla. Keď sa Parrado prebudil, Canessa mu musel oznámiť, že jeho matka Eugenia je mŕtva a jeho devätnásťročná sestra Susy bola vážne zranená. Zomrela osem dní po havárii, jej brat ju pritom držal za ruku.
Oblečenie preživší hľadali v kufroch, dýchanie bolo kvôli riedkemu vzduchu ťažké. Spočiatku sa rozhodli zostať tam, kde boli. Po ôsmich dňoch sa však z malého rádia, ktoré mali pri sebe, dozvedeli, že pátranie po lietadle bolo odvolané. Pochopili, že sa musia dostať preč sami.
Počasie sa však zlepšilo až po dvoch mesiacoch, keď Canessa s priateľom Nando Parradou mohol vyraziť. Aj keď nemali žiadne horolezecké vybavenie, po 72 dňoch od havárie sa im podarilo dostať do údolia, kde zahliadli roľníka na koni. S jeho pomocou potom kontaktovali záchranárov a vypravili sa na miesto katastrofy. Záchrana prišla 22. decembra 1972.
Ich prežitie pripadalo svetu ako zázrak. Po niekoľkých dňoch sa však médiá dopátrali k dôvodu zázraku. Noviny zverejňovali fotografie mŕtvol a ich rozrezaných tiel.
Preživší potom na tlačovej konferencii osvetlili, že kanibalizmus bol jedinou možnosťou, ako mohli zostať na žive.
Canessa po rokoch uviedol, že hovoril s príbuznými zomrelých, ktorých telá poslúžili ako zdroj jeho prežitia.
Preživší z nehody (dvaja od roku 1972 zomreli) sa schádzajú každý rok v decembri, aby si uctili pamiatku svojich priateľov. Všetci sa zhodujú, že film je podareným zobrazením utrpenia, ktorým si oni a ich blízki prešli.
O tragédii bol natočený film s názvom Prežiť už v roku 1993.
