Podľa zákonov je na to potrebné lekárske potvrdenie, že daný jedinec podstupuje neznesiteľné fyzické alebo psychické utrpenie bez vyhliadky zlepšenia. Takýto stav musia potvrdiť dvaja doktori nezávisle na sebe. Pri spoločnej eutanázii je pochopiteľne nevyhnutný aj výslovný súhlas oboch zúčastnených – čo by u Els mohol byť časom vzhľadom na jej postupujúcu demenciu problém.
Deň pred odchodom z tohto sveta strávili Els a Jan so svojou rodinou. Prechádzali sa po pláži, spomínali, žartovali, okolo behali vnúčatá. „Keď sa zošerilo, zosadli sme sa pri jednom stole,“ popisoval ich syn, ktorý chcel zostať v anonymite, v už spomínanom rozhovore pre BBC. „Keď som nás tak videl sedieť naposledy pohromade, neubránil som sa slzám.“
Ďalší deň zamierili do miestneho hospicu. Jan a Els boli obklopení nielen najbližšími, ale aj priateľmi, širšou rodinou. „Kým prišli lekári, mali sme dve hodiny,“ zveril sa ich syn. „Veľa sme sa rozprávali, púšťali si hudbu. Mama si vybrala pesničku od skupiny Travis, otec od Beatles. Posledná pol hodina bola ťažká. Akonáhle sa ale objavili doktori, už to potom bolo rýchle.“
Els van Leeningenová a Ján Faber zomreli v pondelok 3. júna 2024. Tak, ako si priali – spolu.
