Mulinovi podľa agentúry AP pomohla popularita Martinelliho, ktorý viedol kampaň aj z nikaragujského veľvyslanectva. Mnohí voliči sú mu totiž ochotní odpustiť korupčné kauzy vzhľadom na ekonomické úspechy krajiny pod jeho vládou (2009 – 2014).
„Máme problémy v zdravotníctve alebo vo vzdelávaní… táto krajina má veľké bohatstvo, ale musí mať vodcu, ktorý bude riešiť potreby Panamy,“ citovala agentúra AP jedného z Mulinových voličov.
Mulino podľa AP sľúbil ďalšiu vlnu hospodárskej prosperity, ako aj zastavenie migračnej vlny cez dažďový prales Darién na hraniciach Panamy s Kolumbiou, cez ktorý vlani prešlo pol milióna utečencov.
Silný hospodársky rast, ktorý Panama zaznamenala v predchádzajúcich rokoch, sa spomalil. Pod vedením súčasného prezidenta Laurentina Cortiza zažila krajina najhoršie sociálne protesty od roku 1989, keď invázia USA zvrhla diktátora Manuela Noriegu.
Panamské hospodárstvo tiež zápasilo s dôsledkami obmedzení počas pandémie covid-19 a zasiahlo ho dlhotrvajúce sucho, ktoré si vynútilo obmedzenie dopravy v Panamskom prieplave. Prieplav je najväčším zdrojom príjmov krajiny s približne 4,5 milióna obyvateľov.
Minulý rok vypukli v Paname protesty proti predĺženiu povolenia na ťažbu medi kanadskej spoločnosti v bani Cobre Panamá, ktorá je tiež významným zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu. Odbory a domorodé združenia však protestovali proti vplyvu ťažby na životné prostredie a v novembri panamský najvyšší súd predĺženie licencie zrušil.
