„Argument navrhovateľa, že aj za rozhodnutia ÚS, ktoré sa týkali súdov, môže vlastne prokuratúra, tiež neobstojí, pretože zodpovednosť za postup a rozhodnutie nesie vždy ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal,“ doplnila.
Odmietla tiež odvolanie sa vlády na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami v okolitých krajinách Európskej únie. Poukázala aj na vyjadrenia Európskej prokuratúry, že niektoré z navrhovaných zmien by neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. „Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty,“ podčiarkla.
„Nemusíme sa zhodnúť na tom, o čom by politika mala byť, ale jedno platí pre všetkých rovnako: v demokratickej spoločnosti je výkon moci limitovaný zákonmi a ústavou a aj víťaz volieb ich musí rešpektovať,“ uzavrela prezidentka.
Do paláca pozvala aj expertov
Prezidentka kvôli novele Trestného zákona v stredu prijala aj právnych expertov a právnické autority, aby spoločne vec prediskutovali. Na stretnutie prišli napríklad ústavný právnik Ladislav Orosz či exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Rovnako sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka či predseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčík, prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Lucia Bizoňová i Peter Sepeši z Generálnej prokuratúry SR.
Prezidenta je presvedčená, že predkladatelia novely Trestného zákona nevedia o dôsledkoch, ktoré zmeny môžu priniesť. Ak by sa stretli s ľuďmi z praxe ešte pred predložením novely, tak by takýto návrh v súčasnosti v parlamente nebol. „Bolo to zaujímavé a silné počúvanie, takáto odborná debata mala byť nielenže súčasťou riadneho legislatívneho procesu, ale dokonca mala predchádzať pri zámere prijať takto zásadné zmeny,“ uviedla hlava štátu po stretnutí.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
