Prvou ženskou veliteľkou v ruskej armáde sa stala Mária Bočkarevová. Pochádzala z chudobných pomerov a po vypuknutí vojny sa prihlásila ako dobrovoľníčka. Do uniformy sa však mohla obliecť až po osobnom súhlase cára Mikuláša II., ktorému napísala list.
V bojoch bola niekoľkokrát zranená. Po mužskom vzore organizovala vznik takzvaných ženských práporov smrti, ktorej príslušníčky boli odhodlané položiť život za svoju vlasť. Zapojili sa do bojov pri Kerenského ofenzíve v lete 1917.
Po októbrovej boľševickej revolúcii Bočkarevová utiekla do Vladivostoku a odtiaľ do Spojených štátov, kde márne žiadala amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, aby sa USA zapojili do ruskej občianskej vojny.
V lete 1918 sa vrátila do Ruska, kde sa neúspešne pokúsila vytvoriť dobrovoľnícku jednotku proti Červenej armáde. Nakoniec sa v Tomsku pridala k jednotkám Alexandra Kolčaka, ale po páde mesta bola zajatá boľševikmi a v máji 1920 popravená za vlastizradu.
