Aká bola realita? „Rakúsko-uhorská armáda mala, samozrejme, aj dobrých veliteľov a kvalitné jednotky,“ vysvetľuje Matějček. Súčasne uznáva, že v každej satire musí byť kúsok pravdy. Haškovi sa podľa neho napríklad veľmi dobre podarilo popísať dobové reálie.
5. Vojaci stále po kolená v bahne
Mýtus: Vojaci trávili dlhé mesiace v neľudských podmienkach zákopov.
Tento mýtus vznikol najskôr pod vplyvom dramatických filmov pojednávajúcich o prvej svetovej vojne. Vojaci tu sú často po kolená v bahne, medzi nohami im prebiehajú krysy, po okolí v zbombardovanej krajine ležia tlejúce mŕtvoly.
Podľa už citovaného Petra Matějčka z Vojenského historického ústavu ale na niektorých miestach a v čase, keď sa tam bojovalo, mohli byť takéto obrázky vidieť len na najvyťaženejších úsekoch západného frontu, napríklad pri Verdune v roku 1916.
„Existovali ale aj oveľa pokojnejšie úseky,“ konštatuje Matějček. Napríklad na východnom fronte na jeseň 1917 bolo bežné, že vojna neprebiehala nejako intenzívne. Jednotky navyše ani na exponovaných úsekoch nebývali v zákopoch veľmi dlho. Keď to situácia umožňovala, v rámci takzvanej rotácie v rozmedzí niekoľkých dní až týždňa – typicky pre západný front, alebo týždňa až štrnástich dní na východe, ich vystriedali iní vojaci.
Dôvodom bolo zachovanie bojaschopnosti. Pokiaľ by v zákopoch zostávali dlhšiu dobu, mohlo to mať na vojakov nepríjemné duševné dopady – napríklad pri niekoľkodennej sústavnej delostreleckej paľbe nepriateľa.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
