Ku Gottwaldovi sa vzťahujú aj ďalšie mýty. Napríklad ten, že mal vo svojich spisoch poznámku „politisch verdächtig“ – politicky nespoľahlivý. Je to zrejme výsledok idealizácie a ideologizácie „prvého robotníckeho prezidenta“. Podľa historičky Bobíkovej by však takéto označenie mohlo vychádzať iba z policajných, nie vojenských dokumentov. „A Gottwald mal zatiaľ policajný register čistý,“ napísala Bobíková.
Gottwald narukoval do armády v apríli 1915, keď mal osemnásť. „Patril k disciplinovaným vojakom, poctivo plnil svoje povinnosti,“ uviedla o jeho vojenskej kariére historička.
3. Vlak s Leninom v Nemecku
Mýtus: Nemecko nechalo len tak prejsť cez svoje územie vlak s Leninom, Vladimír Iľjič potom v Rusku zorganizoval boľševickú revolúciu.
Pravdou je, že nemecká vláda na jar 1917 skutočne nechala cez svoje územie prejsť čiastočne zapečatený vlak, v ktorom sedel Vladimír Iľjič Lenin a jeho blízki spolupracovníci. Osadenstvo vyrazilo zo Švajčiarska, kde bol Lenin v exile, trajektom sa dostalo do Švédska a cez Fínsko prišlo do Petrohradu.
Lenže Nemecko to neurobilo len tak z dobrej vôle. Prostredníctvom boľševikov chcelo v Rusku spôsobiť chaos, čo mu malo pomôcť vyhrať na východnom fronte. Podľa Tomáša Jakla z Vojenského historického ústavu to dokazuje, že boľševická revolúcia 7. novembra 1917 (podľa starého ruského kalendára 25. októbra) bola súčasťou prvej svetovej vojny.
Kľúčovú postavu v príbehu „Leninovho vlaku“ hral Alexander Parvus, ktorý bol prostredníkom medzi boľševickým vodcom a nemeckou vládou. „Bol to muž, ktorý financoval Lenina,“ hovorí historik Jakl. Parvus sa narodil na území dnešného Bieloruska. Bol úspešným obchodníkom a boľševikov podporoval roky. Potom sa mu podarilo získať veľký obnos práve od nemeckej vlády.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
