Skutočnosť je však taká, že poklad tvorený prevažne zlatými prútmi, mincami a ďalšími predmetmi rozkradli a minuli rôzne politické skupiny v Rusku – najprv boľševicu, potom vláda admirála Alexandra Kolčaka na Sibíri a následne opäť boľševicu. Legionári sa k pokladu síce dostali veľmi blízko, lenže iba ako stráž, a to v auguste 1918 a potom skraja roku 1920.
„Za dobu, keď sa okolo zlata pohybovali legionári, k žiadnym stratám, okrem 13 debničiek zlata ukradnutých ruskou strážou, na zlatom poklade nedošlo a legionári si so sebou žiadnu časť ruského zlatého pokladu neodviezli. Úplnosť pokladu v porovnaní doby pred a po, keď bol strážený legionári, bola potvrdená opakovane aj ruskou stranou – najprv úradníkmi ruskej Štátnej banky a potom aj sovietskou časťou hlavnej odovzdávacej komisie,“ uviedol pred časom Pavel Kuthan v článku Ruský poklad a čs. legionári na webe Valka.cz.
Zlaté prúty a ďalšie cennosti boli pôvodne uložené v Štátnej pokladni v Petrohrade. V roku 1917 však boli naložené do vagónov, aby ich vlak odviezol na východ – aj preto, aby sa nedostal do rúk postupujúcim nemeckým vojakom. Československí legionári potom boli požiadaní, aby vlak chránili.
2. Gottwald proti Slobodovi
Mýtus: U Zborova proti sebe bojovali dvaja budúci prezidenti: Klement Gottwald v rakúskej uniforme a Ľudovít Svoboda ako legionár na strane Ruska.
Je to jeden z najčastejšie spomínaných mýtov. Klement Gottwald bol totiž v tom čase zranený a liečil sa v nemocnici. Legendárna bitka pri ukrajinskom Zborove sa odohrala 1. a 2. júla 1917. Ako ale napísala v jednom zo starších vydaní časopisu História a vojenstvo historička Lenka Bobíková, Gottwald bol už v júni 1917 zranený až do bojového boja, pričom nemocnicu opustil .
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
