„Kupovať nehnuteľnosť sa čoraz viac oplatí viac v menších mestách ako v krajských, vrátane Bratislavy,“ opisuje pre Trend odborník na reality a konateľ spoločnosti AAA-Real Slovakia Peter Skubenič. Bodom v prospech prenájmu je, že cena nájmov sa často uvádza v konečnom stave, teda sú v nej zahrnuté ceny energií, správcovský poplatok a v niektorých prípadoch aj internet a televízia. V prípade kúpy nehnuteľnosti klient musí rátať s vysokou splátkou hypotéky a prirátať k tomu aj spomenuté náklady. „Pozrime sa na to cez čísla. V Banskej Bystrici ste v roku 2021 a 2022 mohli kúpiť starší trojizbový byt za 160-tisíc eur a mesačná splátka podobne vysokej hypotéky vďaka úrokovým sadzbám vo výške približne 1,5 percenta bola 650 eur. V súčasnosti pri úrokovej sadzbe päť percent to vychádza na viac ako 1 050 eur. K splátke, samozrejme, treba ešte prirátať náklady spojené s užívaním bytu, čo predstavuje sumu okolo 220 eur. Z toho vychádza, že celkový náklad za trojizbový byt, keď si ho dnes kúpite, je mesačne približne 1 250 eur,“ dopĺňa Skubenič.
Ceny nájmov nerastú až tak, ako ceny nehnuteľností
Ak vezmeme do úvahy, že za rovnaký byt sa v súčasnosti ceny nájmov pohybujú okolo 750€, voľba je jasná. Podľa odborníka sa najviac oplatí riešiť podnájom práve v mestách ako Bratislava, Košice, Trnava, Žilina, Nitra či Banská Bystrica, kde je veľký rozdiel medzi mesačnými nákladmi za nájom a mesačnými nákladmi pri kúpe.
Ako informuje Kryptomagazín, najlacnejšie krajské mesto je dnes Prešov. V tejto oblasti je cena na m2 najnižšia v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska. Tento aspekt platí jednak pre ceny nehnuteľností aj pre výšku nájmov.
Ceny nájmov oproti cenám nehnuteľností tak extrémne nerastú. V porovnaní s minulým rokom vzrástli o 10 až 15%. Na toto zvyšovanie bezpochyby najviac vplývali rastúce ceny energií. V čase, keď boli úroky nízke, si ľudia byty radšej kupovali, preto bol o nájom menší záujem. Za posledné obdobie počet kúpených bytov na prenájom narástol, no cena nájmu sa práve z dôvodu väčšej ponuky znižovala. Situácia sa tak otočila a smerujeme k modelu bežnému v západných krajinách, kedy nehnuteľnosť bude vlastniť podstatná menšina obyvateľov.