Henderson s kolegami skúmali vzorky pečení od pacientov postihnutých jej akútnym zlyhaním, ktorí podstúpili transplantáciu. Zistili, že pečene vykazovali výrazné poškodenie aj napriek schopnosti mnohých pečeňových buniek deliť sa.
Výskumníci preto sekvenovali genóm každej pečeňovej bunky a porovnali výsledky vzoriek od pacientov trpiacich akútnym zlyhaním pečene s výsledkami vzoriek od zdravých ľudí. Vytvorili tak akýsi „atlas“ regenerácie pečene zachytávajúci typy buniek aktívne počas rôznych fáz procesu regenerácie. Takto sa im podarilo objaviť aj predtým neznáme „iniciátorské“ bunky.
Mechanizmus skúmali na myšiach
Vedci v spolupráci s expertmi z Glasgowskej univerzity (University of Glasgow) a škótskej pobočky organizácie na výskum rakoviny Cancer Research UK skúmali mechanizmus účinku novoobjavených buniek na myšiach. Spozorovali, že tieto bunky najskôr zacelia ranu a až následne sa prostredníctvom množenia buniek vytvorí nové tkanivo.
To podľa vedcov potvrdzuje, že pečeni v takýchto prípadoch prednostne dochádza k zaceleniu rany s cieľom zabrániť baktériám z tráviacej sústavy dostať sa do pečene a vyvolať infekciu. Najväčšie znepokojenie v spojitosti s akútnym zlyhaním pečene vyvoláva šírenie infekcie, píše University of Edinburgh.
