„S ním odišlo to klasické ponímanie horolezectva, tá súdržnosť a to kamarátstvo,“ hovoril Ivan Gálfy. „Čo povedal Psotka v horách, to bolo písmo sväté. A čím sme boli vyššie, tým bol dokonalejší, vždy bol nepísanou dušou tímu,“ spomínal Ivan Fiala. „Keby si viac dával pozor na seba, nie na druhých, ten úspech by bol oveľa skôr. Aj preto tak dlho čakal, že dával viac druhým ako sebe,“ tvrdil Michal Orolin.
Počas prvej veľkej expedície, ktorá v roku 1965 pôsobila v Hindukuši, vystúpil Psotka na sedem šesťtisícových vrcholov Vachanského chrbta. V roku 1971 sa zúčastnil na expedícii na Nanga Parbat a v rokoch 1973 a 1976 expedícií na Makalu, kde vystúpil na 8010 metrov vysoký juhovýchodný vrchol.
V roku 1981 zdolal spolu s Ľudom Záhoranským 8586 metrov vysoký vrchol Kančendžongy. O tri roky neskôr sa mu splnil veľký sen a 15. októbra 1984 dosiahol ako prvý Slovák spolu so Zoltánom Demjánom a šerpom Ang Ritom vrchol Mount Everestu.
Vedúcim expedície do Himalájí, ktorá stála približne dva milióny korún bol František Kele. Základný tábor vybudovali po štrnásťdennom pochode 6. októbra 1984 vo výške 5400 metrov. Stan pre vrcholové družstvo postavili vo výške 8300 metrov.
Ako prvý sa mal z československej výpravy o vrchol pokúsiť Ján Porvazník. Mal však problémy s očami, a tak sa namiesto neho do 8849 metrovej výšky vydali Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Avšak taktiež neúspešne, naspäť ich zahnala víchrica.
Ďalšími v poradí boli Jozef Psotka a Zoltán Demján. Zo základného tábora vyšli 11. októbra, o dva dni neskôr dorazili do tretieho tábora, kde ich dobehol aj slávny šerpa Ang Rita, ktorý bol rekordmanom v počte výstupov. Do výšky 8300 metrov sa dostali 14. októbra, našli stan, potraviny a kyslíkové fľaše, ktoré tam po svojom nevydarenom pokuse zanechali Just s Ang Phurbom. Ráno 15. októbra 1984 vyrazili na „strechu sveta“. Záverečný výstup im trval osem hodín.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
