Verejnosť pozná meno prvého človeka vo vesmíre i na Mesiaci, dokonca aj psa Lajku, ktorý sa dostal do kozmu pri pokusných letoch. Vesmírnym pútnikom sa však 18. októbra 1963 stala prvý raz a zároveň naposledy aj zástupkyňa mačacieho rodu. Francúzska mačka Félicette prežila let v rakete i návrat na Zem v plnom zdraví.
Od zatiaľ jediného letu mačky do kozmu uplynie v stredu 18. októbra 60 rokov. Historicky prvým živým tvorom, ktorý sa ocitol v kozmickom priestore, boli mušky octomilky. Do vesmíru ich 20. februára 1947 vyniesla pôvodne nemecká dodatočne upravená raketa V-2 odpálená zo základne White Sands v Novom Mexiku.
Rok po nich, presne 18. júna 1948, cestoval do kozmu prvý cicavec. Americká opica druhu makak rhesus menom Albert zahynula pri návrate na Zem kvôli problémom s padákom. Podobne sa skončila aj inak úspešná misia Alberta II. 14. júna 1949 a aj ďalších dvoch jeho nasledovníkov.
Až v júli 1951 sa podarilo prežiť let do kozmu i pristátie na Zemi psíkom s menami Cygan a Dežik zo Sovietskeho zväzu. V tom istom roku 20. septembra sa ocitol v kozme aj americký opičiak Albert VI. spolu s 11 myšacími kozmonautmi. Opica aj dve z myší však pár hodín po pristátí zomreli zrejme v dôsledku prehriatia
Skutočným úspechom bol vesmírny let amerického šimpanza menom Ham. Prvý ľudoop cestoval v skúšobnej kabíne Mercury, ktorú do výšky 185 vyniesla 31. januára 1961 raketa Redstone. Ham sa stal populárnym a ešte dvadsať rokov žil v zoologickej záhrade.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
